Odpisovanie automobilu
7. 1. 2025
Daňové odpisovanie je postupné započítavanie odpisov hmotného majetku používaného pri výkone podnikateľskej činnosti, t. z. na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov.
Vstupná cena hmotného majetku sa započíta do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania majetku. Ak podnikateľ nevyužíva hmotný majetok, ktorý má vložený v obchodnom majetku len na podnikanie a využíva ho aj na iné účely (súkromné účely), do daňových výdavkov môže započítať len pomernú časť odpisov tohto majetku, lebo podľa § 24 ods. 4 ZDP pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa len sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa len pomerná časť odpisov. Ak podnikateľ nedodrží ustanovenia ZDP a nezníži odpisy majetku využívaného aj na súkromné účely o pomernú časť odpisov, ktorá pripadá na využívanie majetku na súkromné účely, zvyšuje si daňové výdavky a tým znižuje výšku dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Takýmto postupom porušuje platnú legislatívu a pri kontrole mu môže byť dopočítaná daň a uložený finančný postih.
Na uplatnenie daňových odpisov je nutné, aby podnikateľ využíval automobil za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov. Ak podnikateľ nevyužíva automobil len za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov, má podľa § 22 ods. 9 ZDP, povinnosť odpisovanie automobilu prerušiť.
Podmienkou je aj to, aby bol automobil zaúčtovaný v účtovníctve v súlade s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ) alebo evidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (daňová evidencia).
Pod pojmom podnikateľ bude rozumieť podnikajúcu fyzickú osobu (ďalej FO), napríklad živnostníka, advokáta, lekára, súdneho znalca a právnickú osobu (ďalej PO), napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným.
S
Novela Trestného zákona
8. 8. 2019
Od 1. 8. 2019 nadobúda účinnosť novela Trestného zákona.
Upravuje predovšetkým kontrolu dodávateľského reťazca vrátane systému sledovania a zisťovania, protiprávne konanie zahŕňajúce aj trestné činy, medzinárodnú spoluprácu, ktorej súčasťou je výmena informácií na účely presadzovania práva, vzájomnú administratívnu a právnu pomoc, extradíciu a zabezpečenie financovania. Protokol je už v súčasnosti z podstatnej časti implementovaný v právnom poriadku Slovenskej republiky, pričom novelizácia je čiastkového charakteru a zabezpečuje sa ňou úplná implementácia protokolu.
Okrem toho sa novelou zákona rozširuje právna úprava využitia technických prostriedkov pri kontrole výkonu niektorých rozhodnutí vydaných v trestnom konaní vrátane podpory využívania alternatívnych trestov, rozširuje sa možnosť rozhodovania samosudcu v trestnom konaní, koriguje sa úprava ukladania doživotného trestu bez možnosti podmienečného prepustenia z výkonu trestu odňatia slobody, rozširuje sa úprava využitia videokonferencií v trestnom konaní a zavádza sa nová skutková podstata trestného činu falšovania a vyhotovenia nepravdivej zdravotnej dokumentácie (§ 352a).
Ochrana verejného záujmu
6. 8. 2019
Ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov bol novelizovaný dňa 31. 1. 2019, pričom jeho znenie vyšlo v Zbierke zákonov Slovenskej republiky pod č. 66/2019 Z. z. Uvedený ústavný zákon nadobúda účinnosť dňom 1. 1. 2020.
Pri rokovaní o návrhu ústavného zákona došlo v jeho záverečnej časti pri hlasovaní o pozmeňujúcich návrhoch k tomuto ústavnému zákonu k pochybeniu, keď bol prijatý text ústavného zákona k čl. 2 ods. 1 písm. zp) v znení pôvodného návrhu a súčasne i v znení navrhovanej zmeny. V nadväznosti na úpravu znenia písmena zp) je potrebné vykonať úpravu aj vo vzore „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ (príloha č. 1) a vo vzore „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ (príloha č. 2) tak, aby boli v súlade so znením písmena zp).
Vzhľadom na potrebu jednoznačného znenia vzoru prílohy č. 1 „Oznámenie funkcií, zamestnaní, činností a majetkových pomerov verejného funkcionára“ a vzoru prílohy č. 2 „Oznámenie verejného funkcionára po skončení výkonu verejnej funkcie“ sa v tomto návrhu navrhuje z hľadiska legislatívnej techniky ako súčasť tejto novely úplné znenie prílohy č. 1 a prílohy č. 2 v znení vyššie uvedených zmien.
Navrhované zmeny v novele tohto ústavného zákona nadobudnú účinnosť spolu s účinnosťou ústavného zákona č. 66/2019 Z. z., ktorým sa mení a dopĺňa ústavný zákon č. 357/2004 Z. z. o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov v znení ústavného zákona č. 545/2004 Z. z.
Nemajetné exekúcie
4. 8. 2019
Najvýznamnejším cieľom nového zákona o ukončení starých exekúcii je zmeniť v tejto oblasti „pravidlá hry“ a odhaliť nemajetné exekúcie, ktoré majú byť z tohto dôvodu ukončené.
Ambíciou nového zákona je preto zavedenie osobitného procesného mechanizmu zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií priamo zo zákona, pričom technické otázky súvisiace s ukončením exekučných konaní sa zveria súdnemu exekútorovi (koncepčne ide o obdobu riešenia už aplikovanú v exekučných konaniach začatých od 1. apríla 2017). Obdobný procesný režim zastavenia tzv. starých (nemajetných) exekúcií sa použije aj na prípady dôvodov pre zastavenie exekúcie, ak oprávnený alebo povinný zanikol bez právneho nástupcu, zastavenie exekúcie navrhol oprávnený, či v prípadoch, ak z dôvodu účinkov vyhlásenia konkurzu na majetok povinného resp. oddlženia povinného nastal dôvod pre ich zastavenie. Nový zákon súčasne dáva oprávnenému možnosť komerčnej úvahy, či je opodstatnené podať opätovný návrh na vykonanie exekúcie, avšak už podľa súčasne platných a účinných právnych predpisov. Za zákonom ustanovených podmienok sa ponechávajú účinky úkonov súdneho exekútora smerujúcich k zabezpečeniu majetku podliehajúcemu starej exekúcii zachované. Účinnosť zákona je od 1. januára 2020.
Ukončenie niektorých exekučných konaní – nový zákon
2. 8. 2019
Vláda Slovenskej republiky schválila zákon o ukončení niektorých exekučných konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov v súlade s Plánom legislatívnych úloh vlády Slovenskej republiky.
Zákon bol vypracovaný na základe Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2018 - 2020, v ktorom si vláda Slovenskej republiky určila za cieľ zabezpečiť rýchlejšiu a funkčnejšiu vymožiteľnosť právom chránených nárokov v exekučnom konaní a súčasne pomôcť občanom, ktorí sa najmä v dôsledku exekúcií ocitli v dlhovej pasci.
Zákon predložený z dôvodu potreby efektívneho vyriešenia problému vedenia niektorých exekúcií, v ktorých nedochádza k exekvovaniu majetku povinného a ani k zastaveniu exekúcie napriek tomu, že povinný je nemajetný. Významnú úlohu v tomto smere zohráva fakt, že značná časť právnej praxe presadzuje pravidlo, že zastaviť exekúciu ako nemajetnú možno len v prípade, ak s tým oprávnený súhlasí. Taktiež významnú úlohu zohráva aj úvaha, že každá osoba je entitou, ktorá potenciálne v budúcnosti môže nejaký majetok nadobudnúť. Akumulácia jednotlivých čiastkových skutočností spôsobujúcich tento problém dospel do štádia, že na súdoch Slovenskej republiky je v súčasnosti vedených cca 2,6 milióna tzv. „starých“ exekúcií (exekučných konaní vedených podľa predpisov účinných do 31. marca 2017), pri ktorých oprávnený spravidla nenavrhne zastavenie exekúcie (nesúhlasí s jej zastavením) najmä z dôvodu rizika, že bude musieť znášať trovy exekúcie súdneho exekútora. Sumárnym pohľadom na danú problematiku je potrebné konštatovať, že vo výsledku sa značná časť kapacity rozhodovacej činnosti slovenských súdov upína k spravovaniu všetkých týchto „starých“ exekučných konaní.