Odpisovanie automobilu
7. 1. 2025
Daňové odpisovanie je postupné započítavanie odpisov hmotného majetku používaného pri výkone podnikateľskej činnosti, t. z. na dosahovanie, zabezpečenie a udržanie zdaniteľných príjmov, do daňových výdavkov.
Vstupná cena hmotného majetku sa započíta do daňových výdavkov postupne prostredníctvom odpisov počas doby odpisovania majetku. Ak podnikateľ nevyužíva hmotný majetok, ktorý má vložený v obchodnom majetku len na podnikanie a využíva ho aj na iné účely (súkromné účely), do daňových výdavkov môže započítať len pomernú časť odpisov tohto majetku, lebo podľa § 24 ods. 4 ZDP pri odpisovaní hmotného majetku, ktorý sa len sčasti používa na zabezpečenie zdaniteľného príjmu, sa do výdavkov na zabezpečenie zdaniteľného príjmu zahŕňa len pomerná časť odpisov. Ak podnikateľ nedodrží ustanovenia ZDP a nezníži odpisy majetku využívaného aj na súkromné účely o pomernú časť odpisov, ktorá pripadá na využívanie majetku na súkromné účely, zvyšuje si daňové výdavky a tým znižuje výšku dane z príjmov za príslušné zdaňovacie obdobie. Takýmto postupom porušuje platnú legislatívu a pri kontrole mu môže byť dopočítaná daň a uložený finančný postih.
Na uplatnenie daňových odpisov je nutné, aby podnikateľ využíval automobil za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov. Ak podnikateľ nevyužíva automobil len za účelom dosahovania zdaniteľných príjmov, má podľa § 22 ods. 9 ZDP, povinnosť odpisovanie automobilu prerušiť.
Podmienkou je aj to, aby bol automobil zaúčtovaný v účtovníctve v súlade s ustanoveniami zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve, v znení neskorších predpisov (ďalej ZÚ) alebo evidovaný v evidencii podľa § 6 ods. 11 ZDP (daňová evidencia).
Pod pojmom podnikateľ bude rozumieť podnikajúcu fyzickú osobu (ďalej FO), napríklad živnostníka, advokáta, lekára, súdneho znalca a právnickú osobu (ďalej PO), napríklad spoločnosť s ručením obmedzeným.
S
Koaliční poslanci navrhujú zmeny v zákone o verejnom obstarávaní
15. 11. 2021
Na podlimitnú zákazku a zákazku s nízkou hodnotou, ktorej predmetom je dodanie krmív určených pre chovné a rehabilitačné stanice, by sa nemal nevzťahovať zákon o verejnom obstarávaní. Navrhujú to koaliční poslanci OĽaNO a SaS v novele zákona o verejnom obstarávaní, ktorú predložili na nadchádzajúcu schôdzu Národnej rady so začiatkom od 23. novembra.
Zmena je podľa predkladateľov potrebná z dôvodu, že pri zabezpečovaní krmív, rovnako ako potravín, je problematické správne zadefinovať kritériá na vyhodnocovanie ponúk.
"Kritériom by nemala byť iba najnižšia cena, ale aj iné kritériá, ktoré sú pri obstarávaní krmiva objektívne problematicky definovateľné. Rovnako ako v prípade zabezpečovania krmív pre zoologické záhrady, aj zabezpečovanie krmív pre chovné a rehabilitačné stanice by nemalo podliehať verejnému obstarávaniu," konštatuje sa v dôvodovej správe.
Medzi výnimky by sa malo doplniť aj obstarávanie zabezpečovania starostlivosti o nájdené hendikepované chránené živočíchy.
Podľa poslancov je to potrebné preto, že v zmysle platného zákona o ochrane prírody a krajiny môže starostlivosť o nájdené hendikepované živočíchy zabezpečovať iba chovná a rehabilitačná stanica zriadená v zmysle zákona.
V
Slovensko sa zotavilo z recesie
12. 11. 2021
Najnovšia makroekonomická prognóza pre Slovensko, ktorú vo štvrtok zverejnila Európska komisia, naznačila, že slovenská ekonomika sa zotavuje z recesie v roku 2020 a v najbližších troch rokoch Slováci môžu očakávať stabilný ekonomický vývoj s klesajúcimi rozpočtovými deficitmi.
Ekonomické zotavenie v krátkodobom horizonte môže spomaliť opätovné zhoršenie pandemickej situácie a výkyvy dodávateľských reťazcov na globálnej úrovni majú citeľný dosah hlavne na exportný sektor ťažkého priemyslu. Vzhľadom na nižšiu zaočkovanosť na Slovensku domáce výdavky budú ešte ovplyvnené vývojom pandémie. Po upokojení zdravotnej situácie je silný predpoklad, že sa silný domáci dopyt obnoví a výdavky domácností a podnikov dobehnú predkrízové úrovne. Rast v roku 2022 by sa mal zrýchliť aj vďaka verejným investíciám financovaným z Nástroja na obnovu a odolnosť, ktorý je súčasťou ozdravného plánu po koronakríze EÚ budúcej generácie.
V
Informačná povinnosť zamestnávateľa pri hromadnom prepúšťaní
8. 11. 2021
Zamestnávateľ má informačnú povinnosť voči príslušnému úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, ktorému doručuje odpis písomnej informácie o plánovanom hromadnom prepúšťaní.
Informácia musí obsahovať mená, priezviská a adresy trvalého pobytu zamestnancov, ktorí majú byť prepustení, a to za účelom hľadania riešení problémov spojených s hromadným prepúšťaním.
Potrebné formuláre k oznámeniu plánovaného hromadného prepúšťania, k informáciám a oznamovaní zmien v priebehu hromadného prepúšťania a k jeho ukončeniu sú dostupné na stránkach úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Zamestnávateľ po prerokovaní hromadného prepúšťania so zástupcami zamestnancov je povinný doručiť písomnú informáciu o výsledku prerokovania jednak Národnému úradu práce a tiež zástupcom zamestnancov. Následne zástupcovia zamestnancov majú možnosť Národnému úradu práce predložiť pripomienky týkajúce sa hromadného prepúšťania.
Pri hromadnom prepúšťaní zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď z dôvodov uvedených v ust. § 63 ods. 1 písm. a) a b) ZP alebo návrh na rozviazanie pracovného pomeru dohodou z tých istých dôvodov najskôr po uplynutí jedného mesiaca odo dňa doručenia písomnej informácie o výsledku prerokovania hromadného prepúšťania Národnému úradu práce. Ustanovenú mesačnú lehotu Národný úrad práce využije na hľadanie riešení problémov spojených s plánovaným hromadným prepúšťaním. Zákon pripúšťa, aby úrad práce, sociálnych vecí a rodiny ustanovenú mesačnú lehotu z objektívnych dôvodov primerane skrátil, o čom je povinný bezodkladne informovať zamestnávateľa, a to písomnou formou. Uvedené lehoty sa v zmysle zákona nevzťahujú na zamestnávateľa, na ktorého bol súdom vyhlásený konkurz. Aj v prípade, ak je na zamestnávateľa súdom vyhlásený konkurz, môže ísť o hromadné prepúšťanie a v tomto prípade sa použije ust. § 73 ods. 1 až 5 a 8, 10, 11, ale nie ods. 6 a 7 (teda lehoty, odkedy sa môže začať prepúšťať). Pravidlá pre konkurz upravuje zákon č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov. Podľa zákona č. 7/2005 Z. z. vyhlásením konkurzu prechádza na správcu oprávnenie konať za úpadcu v pracovnoprávnych vzťahoch vo vzťahu k zamestnancom úpadcu. ZP osobitne nezmieňuje reštrukturalizáciu, a teda počas nej sa uplatňujú pravidlá podľa ustanovení Zákonníka práce.
Ak by zamestnávateľ pri hromadnom prepúšťaní porušil povinnosti ustanovené zákonom, má zamestnanec, s ktorým zamestnávateľ skončí pracovný pomer v rámci hromadného prepúšťania, nárok na náhradu mzdy, a to najmenej vo výške dvojnásobku jeho priemerného zárobku určeného podľa ust. § 134 ZP.
K
Rokovanie zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov
8. 11. 2021
Rokovania zamestnávateľa so zástupcami zamestnancov sa musia v zmysle ZP uskutočniť jeden mesiac pred začatím hromadného prepúšťania. Ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, je zamestnávateľ povinný prerokovať vyššie uvedené priamo s dotknutými zamestnancami.
Na ten účel je zamestnávateľ povinný poskytnúť príslušnému odborovému orgánu všetky potrebné informácie a písomne ho informovať najmä o
- dôvodoch hromadného prepúšťania
- počte a štruktúre zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať
- celkovom počte a štruktúre zamestnancov, ktorých zamestnáva
- dobe, počas ktorej sa hromadné prepúšťanie bude uskutočňovať
- kritériách na výber zamestnancov, s ktorými sa má pracovný pomer rozviazať.
Tu môže vzniknúť nejasnosť v tom, kto sú vlastne dotknutí zamestnanci. Povinnosť prerokovať hromadné prepúšťanie, jeho dôsledky a zmiernenie negatívnych dopadov by mala byť vykladaná primerane. Zúženie výkladu na dotknutých zamestnancov môže viesť k vysvetleniu, že má ísť len o tých zamestnancov, ktorých sa má hromadné prepúšťanie priamo dotknúť. Kto je v danom prípade dotknutým zamestnancom, sa však musí posúdiť v každej situácii osobitne. To môžu byť ako konkrétni zamestnanci, rovnako to môže byť skupina zamestnancov prevádzky, v ktorej sa plánuje hromadné prepúšťanie. Preto ak u zamestnávateľa nepôsobia zástupcovia zamestnancov, zamestnávateľ má povinnosť oboznámiť okruh dotknutých zamestnancov s tým, že chce s nimi alebo s niektorými z nich skončiť pracovný pomer ešte predtým, než s nimi skončí pracovný pomer a rokovať o možnostiach, ako ich udržať v pracovnom pomere.
K