Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Mladá slady vysvetľuje pokladníčke v banke: „Ja viem, že podpis môjho muža na šeku je trochu roztrasený, ale vôbec som netušila, že sa tak roztrasie, keď naňho namierim revolver.

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Ľudský strach z vecí rastie úmerne s ich neobvyklosťou.

Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

Keď už všetky informácie perfektne zapadajú do seba, tak o chvíľu sa dozviete niečo, čo všetko obráti naruby.

To, čo sa dá predvídať na základe dostupných informácií, nikdy nenastane.

Ak jedno chýbajúce písmeno urobí celú správu nečitateľnou, tak sa to písmeno určite stratí.

Krátke časové úseky, aj keď ich je veľký počet, sú nanič, pretože sa neustále začína od začiatku.

Opakujúca sa kríza je dôkazom nedbalosti a lenivosti šéfa.

Ak sa zistí, že ľudia schôdzujú viac ako štvrtinu pracovného času, je to príznakom toho, že ide o organizáciu, v ktorej sa schôdzovanie stalo cieľom.