Murphy radí
Murphyho rady
Ten, koho považujeme za blbca my, považuje za blbca nás. Ide o to nevyvraždiť sa.
Jasná myseľ je neklamným príznakom slabej pamäte.
Práca je to, čo nikto nechce robiť.
(Murphyho zrnká II)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Hlúposti sa medze nekladú
Nič tak neškodí zdraviu, ako hlúpe nápady.
Starého osla neprerobíš. Ani mladého somára neprerobíš. Napriek tomu sa každý každého snaží preinačiť na svoj obraz.
Spoza dostatočne veľkého oltára nevidieť somára. Preto nikdy nevieš, komu sa práve klaniaš.
(Murphyho zákony v bájkach)
Informácie pre šéfa
Peniaze sú koreňom všetkého zla – ale človek potrebuje nejaké korene.
Keď dvaja dostanú tú istú informáciu, nikdy z nej nevyvodia ten istý záver.
Poriadny dlh je na nezaplatenie.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Márnivosť môže byť nebezpečná
Dobré sa rýchlo pominie, bieda akoby nemala konca.
Čím menej vie človek o probléme, tým ľahšie sa mu rieši.
Kamaráta nepodtrhni skôr, ako si sám v bezpečí.
(Murphyho zákony v bájkach)