Najlepšie je nerobiť nič a pripravovať sa na to, že bude ešte horšie.

Maslový chlieb padne na koberec vždy natretou stranou.

Každý má toľko, koľko si zaslúži.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Starý lord príde neskoro večer domov. Verný služobník Ďuro mu pomáha vyzliecť si kabát a pritom si potichu mrmle: „Tak čo ty starý krokodíl, už zasa si bol v bare nasávať a obchytávať mladé dievčatá, čo?“ Slord, inokedy hluchý ako poleno, naraz odpovie: „Nie, môj milý, nie. Dnes som si bol kúpiť naslúchací strojček.“

Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.

Človek problémy nemá riešiť, ale obchádzať.

Pred začiatkom hry sa vždy zdá, že je tu šanca na víťazstvo. Buďme radi, že je tomu tak a nie naopak.

Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.

Koho šťastena rozmaznáva, príde o rozum.

Komu chýba rozvaha doma, málo dokáže so zbraňou v poli.