Napriek tomu, že svet ide neustále dopredu, každý musí vždy začínať od začiatku.

Čím viac robíte, tým menej máte.

Keď zistíte, kde toho druhého tlačí topánka, stúpiť mu na kurie oko už bude detskou hračkou.

Druhá najhoršia vec na svete je neistota. Tou prvou je istota.

V núdzi poznáš nepriateľa.

Nezáleží na tom, či sa veci pokazia na začiatku, alebo na konci – výsledok je vždy rovnaký.

Veci sa môžu komplikovať donekonečna.

Aj keď sa to už dávno pokazilo, ešte sa to môže zdať byť v poriadku.

Ak sa veci nezmenia, prehráte. Ak sa veci zmenia, nachytajú vás nepripraveného.

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!