Ekonomická kríza záujem o študentské pôžičky zvýšila
11. 12. 2009
Tento rok o pôžičku na štúdium požiadalo podstatne viac študentov ako vlani alebo rok predtým. V tomto akademickom roku boli priznané pôžičky už pre 2 580 študentov, pričom žiadať o ne možno počas celého akademického roka. Pre porovnanie - v akademickom roku 2008/2009 poskytol fond 1 526 pôžičiek, rok predtým to bolo 1 793.
Súčasné pracovné príležitosti pre študentov nie sú rovnaké ako v predchádzajúcom období. Na Slovensku si napríklad mohli študenti v roku 2007 cez prázdniny zarobiť v priemere asi desaťtisíc korún (331,94 €) mesačne, zatiaľ čo v zahraničí to bolo takmer 31 000 korún (1029 €).
Mnohí študenti sa však pôžičiek obávajú, pretože nevedia, či budú mať po skončení školy prácu a možnosť splácať pôžičku. Pôžička sa úročí a spláca po dvoch mesiacoch odo dňa, keď absolvent prestáva byť študentom prvého vysokoškolského štúdia.
Študentský pôžičkový fond je v tomto roku pripravený požičať šesť miliónov €. Jednému študentovi priznáva od 331,94 € (10-tisíc korún) do 1327,76 € (40-tisíc korún).
V posledných dvoch rokoch študenti dostávali v priemere asi 800 € na akademický rok, v tomto roku to fond predbežne odhaduje na 1 145 €. Predpoklad tohtoročného čerpania pôžičky je cca 3 000 000 €.
Na základe doručených podkladov fond doposiaľ už vyplatil 1,3 milióna € k 2285 podpísaným zmluvám. Zvyšní žiadatelia by peniaze mali dostať do konca roka. Po podpise zmluvy fond vypláca len prvú polovicu pôžičky, druhú dostanú študenti k 15. februáru 2010.
Hospodársky rast v Čechách a na Slovensku
10. 12. 2009
Česká a slovenská ekonomika sú si podobné. Pri súperení s Českom o to, kto priláka spomedzi krajín v našom regióne viac investorov, môžu nakoniec rozhodnúť detaily.
Výrazne sa podobajú aj najnovšie štatistiky o výkone českej a slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku.
V obidvoch krajinách sa zmiernili výpadky v exporte, len trochu sa spomalilo míňanie domácností. Z recesie sa dostali obidva štáty. Na hospodárstve obidvoch republík sa výrazne podieľa priemysel, najmä automobilový.
Predpovede na budúci rok hovoria o tom, že trh v Česku vzrastie okolo jedného percenta, Slovensko má bližšie k dvom percentám.
Očakáva sa, že pre eurozónového investora bude vďaka euru príťažlivejšie Slovensko.
Výhľad stredoeurópskych energetických podnikov je stabilný
10. 12. 2009
Výhľad stredoeurópskych energetických podnikov pre rok 2010 je stabilný aj napriek ekonomickému poklesu, v dôsledku ktorého sa zmenšil dopyt po elektrine a klesli jej veľkoobchodné ceny.
Vo svojej správe to uviedla medzinárodná ratingová agentúra Fitch.
Agentúra predpokladá, že úveruschopnosť Slovenských elektrární, českej spoločnosti ČEZ a poľskej spoločnosti PGE Polska Grupa Energetyczna sa do roku 2012 zhorší, ale dodáva, že ich terajšia nízka zadlženosť poskytuje dostatočný priestor na zvýšenie úverov a zároveň im umožňuje udržať si terajšie ratingové hodnotenie aj terajšie výhľady ratingov.
K zhoršovaniu úveruschopnosti týchto podnikov dôjde pravdepodobne postupne v rokoch 2010 až 2012. To dáva manažmentom dáva určitý priestor na upravenie plánov kapitálových výdavkov v prípade, že by ich zisky po odrátaní odpisov a amortizácie boli nižšie, ako očakávajú. Agentúra Fitch predpokladá, že spomínané tri podniky zhruba 60 % kapitálových výdavkov budú financovať z vlastných príjmov a zvyšok prostredníctvom bankových úverov a podnikových dlhopisov.
Zlá prognóza pre stavebníctvo
9. 12. 2009
Tento rok je zlý, no budúci môže byť ešte horší. Takáto nepriaznivá je podľa ekonómov prognóza pre stavebníctvo. Naznačujú to však nielen ekonómovia ale aj Zväz stavebných podnikateľov a firmy z odvetvia.
Situáciu potvrdzuje aj Štatistický úrad. V októbri bola produkcia stavebníkov bola až o pätinu nižšia ako pred rokom. Znamená to druhý najväčší pád od januára.
Zdá sa, že kríza udrela na stavebníctvo najviac práve teraz, zatiaľ čo priemysel, od ktorého sú stavbári dosť závislí, trpí krízou menej.
Dôvodov prudkého pádu výkonnosti stavebných firiem v októbri je viac. Okrem toho, že sa končia staré projekty a firmy sa sťažujú, že nových je málo, je to aj takzvaný bázický efekt. Vlani v októbri sa stavbárom darilo najmä pre mimoriadne veľké zákazky vo výstavbe ciest a od železníc.
Rozbiehajúca sa výstavba diaľnic cez PPP projekty v plnom rozsahu nenahradí výpadok produkcie spôsobený krízou. Ani klesajúce ceny nehnuteľností v súčasnosti nedávajú developerom dostatočnú motiváciu rozbiehať nové projekty.
Nad budúcnosťou stavebníctva, priemyslu aj celej ekonomiky stále visí otáznik. Ekonómovia si nedovolia predpovedať, či zmenšujúci sa prepad v priemysle naznačuje ústup krízy.
Stále totiž panuje neistota, či súčasné oživenie priemyslu vo vyspelých štátoch je skutočné, alebo je to len umelý dôsledok veľkých vládnych dotácií.