Každá historka má vždy tri strany: našu, vašu a tú pravdivú.

Všeobecné pravdy nikdy neplatia všeobecne.

Čím neuveriteľnejšie niečo znie, tým vyššia je pravdepodobnosť, že tomu uveria.

Klient požiada advokáta, aby mu pomohol vymôcť pochybnú pohľadávku. Dohodli sa, že honorárom bude päťdesiat percent z vymáhanej sumy. O týždeň advokát telefonuje klientovi: „Vážený pane! S nadľudskou námahou sa mi podarilo vymôcť polovicu. Žiaľ, vaša polovica je stratená.“

Na skúškach sa profesor pýta študenta práva: „Má manžel právo otvoriť list svojej manželke?“ „Právo má, ale nemá na to odvahu!“

Známy advokát prehrá spor a jeho klient, práve odsúdený za lúpež, sa k nemu otočí a pýta sa: „A čo teraz?“ „Nič zvláštne. Ty pôjdeš teraz na päť rokov do väzenia, a ja pôjdem na obed.“

Telefón zvoní práve vtedy, keď stojíš pred dverami a nevieš nájsť kľúč.

Ak na vedúce miesto posadíte správneho človeka, tak budú musieť priemerní pridať, aby si zachovali pôvodný odstup.

Ak aj máte veľa záujmov, tak naozaj vynikajúci môžete byť iba v jednom z nich.

Kto nevie a chce sa učiť, ten sa aj učí.

Ak sa dá nejaká myšlienka realizovať po tom, ako úspešne prešla cez schvaľovaciu mašinériu, potom sa ju vôbec neoplatí realizovať.

Kto nevie a nechce sa učiť, je šéfom.