Murphy radí
Oheň a voda
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
(Zrnká úsmevu)
Človek a informácie
Ak v počítači nič nefunguje, ale váš diagnostický software hovorí, že je všetko v poriadku, ide o tzv. vládny vírus.
Počítač je zariadenie určené na zrýchlenie a zautomatizovanie tvorby chýb.
Správna informácia ešte nezaručuje správne rozhodnutie. Nesprávna informácia ešte nezaručuje nesprávne rozhodnutie. Informácia, ktorú máte, nie je tá, ktorú práve chcete. Informácia, ktorú chcete, nie je tá, ktorú potrebujete. Informácia, ktorú potrebujete, nie je tá, ktorú môžete získať. Informácia, ktorú môžete získať, stojí viac, ako môžete zaplatiť. Skutočný obsah informácie nie je taký dôležitý ako dojem, ktorý vyvolá.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Nebo je v nebi
Každý má takého boha akého si zaslúži. (Troyat)
A čo to, pán Kohn, že vaša pani tak náhle zomrela? Čo jej bolo? Ale, ja ani sám neviem. Takto v noci ma zobudí a vraví: „Ty, Max, mne akosi nie je dobre.“ No a ja som jej povedal: „Ale, Sára, a komu je dnes dobre?!“
Posledné slová slávnych sú dobre známe – a väčšinou nudné. Zato posledné dialógy bezvýznamných sú úplne neznáme – a zaujímavé.
(Zrnká úsmevu)