Ochrana tehotných zamestnankýň
26. 8. 2022
Ochranou tehotných zamestnankýň sa Zákonník práce zaoberá už vo svojom úvode v rámci základných zásad, ktoré môžeme vymedziť ako základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami, pričom základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel.
V zmysle základných zásad Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Základné zásady sa ďalej podrobnejšie prelínajú do jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Na účely pracovnoprávnych vzťahov je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila lekárske potvrdenie o svojom stave.
Na tehotné zamestnankyne Zákonník práce pamätá už v rámci predzmluvných vzťahov, ktoré predchádzajú uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Okrem toho, že zákon ukladá zamestnávateľovi tzv. predzmluvné povinnosti, ktoré má ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy voči budúcemu zamestnancovi, Zákonník práce vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne okruh informácií, ktoré zamestnávateľ smie, resp. nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu.
V prípade negatívneho vymedzenia okruhu informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu, Zákonník práce uvádza ich taxatívny výpočet. Tým súčasne konkretizuje právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Okrem iného zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačiek o zamestnanie pred uzatvorením pracovnej zmluvy informácie o ich tehotenstve. To neplatí, ak by zamestnávateľ angažoval ženu na prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná.
K
Agentúra dočasného zamestnávania
27. 7. 2018
Dočasne prideľuje občana v pracovnom pomere k užívateľskému zamestnávateľovi a zároveň poskytuje dočasnému agentúrnemu zamestnancovi ochranu, pokiaľ ide o pracovné podmienky a podmienky zamestnávania.
Právnická osoba alebo fyzická osoba môže vykonávať činnosť agentúry dočasného zamestnávania, ak je bezúhonná, má skončené vysokoškolské vzdelanie najmenej druhého stupňa a ak má na túto činnosť povolenie. Bezúhonnosť sa preukazuje výpisom z registra trestov nie starším ako tri mesiace.
Podmienkou na vydanie povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe je aj disponovanie vlastným imaním v hodnote najmenej 30 000 eur. Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny zisťuje splnenie tejto podmienky vo verejnej časti registra účtovných závierok.
Povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania vydáva ústredie na dobu neurčitú. Ústredie nevydá povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má priznané postavenie sociálneho podniku pracovnej integrácie podľa § 50b Zákona o službách zamestnanosti. Na základe písomnej žiadosti agentúry dočasného zamestnávania ústredie povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania zmení, pozastaví, zruší alebo vydá jeho duplikát. Duplikát vydá ústredie pri strate, odcudzení, znehodnotení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania alebo pri strate dokladu o zmene, pozastavení, zrušení povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
Agentúre dočasného zamestnávania, ktorej bolo zrušené povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania, ústredie vydá nové povolenie na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania najskôr po uplynutí troch rokov od zrušenia predchádzajúceho povolenia na vykonávanie činnosti agentúry dočasného zamestnávania.
Novela Autorského zákona
26. 7. 2018
Novelou zákona sa transponuje smernica Európskeho parlamentu a Rady o určitých povolených spôsoboch použitia určitých diel a iných predmetov ochrany chránených autorským právom a s ním súvisiacimi právami v prospech osôb, ktoré sú nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania.
Smernica vychádza priamo z Marakéšskej zmluvy o uľahčení prístupu k uverejneným dielam pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania prijatej Svetovou organizáciou duševného vlastníctva (WIPO). Cieľom právnej úpravy je zabezpečiť základný právny rámec, ktorým by sa zlepšila dostupnosť diel (kníh, novín, časopisov, audiokníh atď.) v prístupných formátoch pre osoby nevidiace, zrakovo postihnuté alebo postihnuté inou poruchou čítania. Na tento účel sa zavádza nová zákonná výnimka z autorského práva a práv súvisiacich s autorským právom, ktorú môžu využívať jednak osoby definované ako osoby s poruchami čítania, ale aj organizácie alebo inštitúcie starajúce sa o napĺňanie ich potrieb bez dosahovania majetkového prospechu – poskytovatelia služieb pre osoby s poruchou čítania. V takýchto prípadoch nie je potrebné získať predchádzajúci súhlas nositeľa práv na určité autorskoprávne spôsoby použitia diel a ich rozmnoženín v prístupných formátoch. Rozsah diel je z definičného hľadiska obmedzený iba na slovesné diela v rôznej forme, vrátane zvukových záznamov a na hudobné diela v písomnej forme.
Audiovizuálne dielo po novom
25. 7. 2018
V nadväznosti na zmenu vzájomného pomeru vkladov koproducentov, ktorú priniesol revidovaný dohovor, dochádza v zákone o audiovízii k uprave definície pojmu slovenské audiovizuálne dielo.
Ustanovilo sa zjednodušenie vymedzenia slovenského audiovizuálneho diela, ktoré je koprodukčným dielom, odkazom na splnenie podmienok oficiálnej koprodukcie za súčasného predpokladu, že aspoň jeden koproducent tohto diela má vzťah so Slovenskou republikou formou trvalého pobytu, miesta podnikania alebo sídla. Medzi činnosti Slovenského filmového ústavu sa dopĺňa možnosť zriadenia múzea slovenskej kinematografie. Túto činnosť možno označiť ako doplnkovú činnosť k poslaniu a aktivitám národného filmového archívu. Zároveň táto nová činnosť predstavuje akcent na komplexnosť získavania, záchrany, obnovy a následného sprístupňovania kultúrneho dedičstva v oblasti audiovízie.
Fond na podporu umenia – nový vymedzenie činností
24. 7. 2018
Novelou zákona dochádza k spresneniu vymedzenia činností Fondu na podporu umenia tak, aby bolo zrejmé, že určité činnosti tohto fondu predstavujú realizáciu ich podpornej činnosti vo forme tzv. nefinančnej podpory.
Ide predovšetkým o uskutočňovanie prezentačných a propagačných aktivít, vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti či sprostredkovateľskej činnosti. V novele zákona sa precizujú aj niektoré ustanovenia týkajúce sa procesu poskytovania podpory týmito fondmi a tiež možnosť riešiť prípadné spory s prijímateľmi finančných prostriedkov na rozhodcovskom súde. Upravujú sa aj podmienky spracúvania osobných údajov Audiovizuálnym fondom.
Dochádza tiež k rozšíreniu činnosti Fondu na podporu umenia o spoluprácu s odbornými a profesijnými organizáciami a ďalšími osobami pôsobiacimi v oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, poskytovanie vzdelávacích aktivít, metodicko-poradenskej činnosti, o propagáciu a o poskytovanie informácií z oblasti umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu. Fond na podporu umenia je najväčším poskytovateľom verejných zdrojov na Slovensku na podporu umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu, preto je nevyhnutné, aby odborne spracovával informácie o podpore, jej efektivite a opodstatnenosti a rovnako skúmal možnosti jej ďalšieho rozšírenia, či modifikácie z hľadiska strategických cieľov rozvoja umenia, kultúry a kreatívneho priemyslu na Slovensku, na čo vie využiť údaje o značnej časti slovenského umenia, kultúry a kreatívnom priemysle, ktoré má k dispozícii.