Ochrana tehotných zamestnankýň
26. 8. 2022
Ochranou tehotných zamestnankýň sa Zákonník práce zaoberá už vo svojom úvode v rámci základných zásad, ktoré môžeme vymedziť ako základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami, pričom základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel.
V zmysle základných zásad Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Základné zásady sa ďalej podrobnejšie prelínajú do jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Na účely pracovnoprávnych vzťahov je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila lekárske potvrdenie o svojom stave.
Na tehotné zamestnankyne Zákonník práce pamätá už v rámci predzmluvných vzťahov, ktoré predchádzajú uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Okrem toho, že zákon ukladá zamestnávateľovi tzv. predzmluvné povinnosti, ktoré má ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy voči budúcemu zamestnancovi, Zákonník práce vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne okruh informácií, ktoré zamestnávateľ smie, resp. nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu.
V prípade negatívneho vymedzenia okruhu informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu, Zákonník práce uvádza ich taxatívny výpočet. Tým súčasne konkretizuje právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Okrem iného zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačiek o zamestnanie pred uzatvorením pracovnej zmluvy informácie o ich tehotenstve. To neplatí, ak by zamestnávateľ angažoval ženu na prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná.
K
Maloobchod začal opäť klesať
6. 9. 2010
Tržby slovenských obchodníkov sa v júli, po júnovom miernom náraste opäť vrátili k poklesu, medziročne sa znížili o 1,6 %.
V šiestom mesiaci roka sa pritom tržby medziročne zvýšili o percento, pričom tento rok vykázali okrem júna rast už len v marci. Tržby v maloobchode v bežných cenách sa v júli zvýšili na 1,49 miliardy eur z júnových 1,47 mld. eur, informoval Štatistický úrad SR.
Snaha vlády znížiť deficit v budúcom roku na 4,9% HDP
3. 9. 2010
Deficit verejných financií SR by mal na budúci rok klesnúť na 4,9 % výkonu ekonomiky z tohtoročných očakávaných 7,8 %HDP.
Vyhlásil to minister financií I.Mikloš. O ďalšie percento by sa mal schodok znížiť v roku 2012, o rok neskôr má klesnúť pod trojpercentnú hranicu. Súčasná vláda chce znížiť schodok o 1,7 miliardy eur, pričom značnú časť z tejto sumy plánuje ušetriť na štátnej spotrebe. Príjmy rozpočtu by zas mali stúpnuť vďaka zmenám daňového a odvodového systému. Minister financií nevylúčil ani zvýšenie dane z pridanej hodnoty, ktorá je v súčasnosti pre väčšinu tovarov a služieb nastavená na úrovni 19 %.
Záujem o úvery medziročne klesol
2. 9. 2010
Aj keď záujem podnikového sektora o nové úvery v júli 2010 rástol, celkove ich stavy medziročne klesali.
Uviedla to vo svojom materiáli určenom členom vlády Národná banka Slovenska. Objem nových úverov podnikom rástol v júli už druhý mesiac po sebe, medziročne o 16,9 %. Na náraste sa prejavil najmä vyšší záujem o úvery na nehnuteľnosti (o 148,9 %) v dôsledku sezónnosti.
Deficit bude vyšší, ako sa predpokladalo
2. 9. 2010
Verejné financie Slovenska v tomto roku skončia pravdepodobne s vyšším deficitom, ktorý by mal dosiahnuť 7,8 % výkonu ekonomiky, než predpokladala bývala vláda.
Ešte v šiestom mesiaci úrad očakával, že schodok dosiahne 6,98 % HDP; pričom predchádzajúca vláda na tento rok naplánovala deficit vo výške 5,5 % HDP. Podľa ministerstva je časť prekročenia deficitu spôsobená objektívne. Významná časť nenaplnenia rozpočtu je však spôsobená zlou prípravou rozpočtu na rok 2010. Predchádzajúca vláda očakávala vyrovnané hospodárenie samospráv, tým však tento rok výrazne klesli príjmy. Ďalšou príčinou zhoršenia bilancie je odstraňovanie dôsledkov záplav, ktoré tento rok postihli viaceré regióny Slovenska.