Ochrana tehotných zamestnankýň
26. 8. 2022
Ochranou tehotných zamestnankýň sa Zákonník práce zaoberá už vo svojom úvode v rámci základných zásad, ktoré môžeme vymedziť ako základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami, pričom základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel.
V zmysle základných zásad Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Základné zásady sa ďalej podrobnejšie prelínajú do jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Na účely pracovnoprávnych vzťahov je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila lekárske potvrdenie o svojom stave.
Na tehotné zamestnankyne Zákonník práce pamätá už v rámci predzmluvných vzťahov, ktoré predchádzajú uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Okrem toho, že zákon ukladá zamestnávateľovi tzv. predzmluvné povinnosti, ktoré má ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy voči budúcemu zamestnancovi, Zákonník práce vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne okruh informácií, ktoré zamestnávateľ smie, resp. nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu.
V prípade negatívneho vymedzenia okruhu informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu, Zákonník práce uvádza ich taxatívny výpočet. Tým súčasne konkretizuje právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Okrem iného zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačiek o zamestnanie pred uzatvorením pracovnej zmluvy informácie o ich tehotenstve. To neplatí, ak by zamestnávateľ angažoval ženu na prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná.
K
Írsko tlmí obavy z úspor novým rozpočtom na rok 2011
22. 9. 2010
Írska vláda plánuje v rozpočte na budúci rok ušetriť menej ako 4 miliardy eur, pričom obavy trhov o stav írskych financií sa zmiernia až po tom ako vláda schváli tento rozpočet.
Írsko podobne ako ďalšie krajiny eurozóny bojuje s vysokým rozpočtovým deficitom, ktorý v roku 2009 dosiahol 14,3 % hrubého domáceho produktu (HDP), čo je najviac v Európskej únii (EÚ). V rovnakom roku verejný dlh dosiahol 64 % HDP.
Šesť firiem prišlo o 1,2 mil. eur z ESF
21. 9. 2010
Sociálna implementačná agentúra odstúpila od zmluvy so 6 spoločnosťami, ktorým bola schválená finančná pomoc z Európskeho sociálneho fondu (ESF).
Spoločnostiam bolo priznaných spolu vyše 1,2 milióna eur. Podľa ministerstva práce však mali byť vylúčené z procesu posudzovania, keďže ich žiadosti neboli v súlade so Schémou štátnej pomoci na podporu vzdelávania a adaptability zamestnancov.
Od budúceho roka nebudú vklady chránené celé
21. 9. 2010
Od budúceho roka bude štát garantovať vklady maximálne do výšky 100 000 eur, takže krytie vkladov v bankách v plnej výške úplne zanikne.
Ministerstvo financií tento návrh predložilo vláde a čaká na zaradenie do programu rokovania.
Predchádzajúca vláda zaviedla od roku 2008 plné krytie vkladov, pričom štát ručí za všetky vklady bez obmedzenia v plnej výške.
V súčasnosti bola v EÚ stanovená minimálna úroveň krytia vo výške 50-tisíc eur. Od budúceho roka má byť limit 100-tisíc eur jednotný pre všetky štáty, takže niektoré štáty nebudú môcť ísť nad rámec tejto sumy. Predkladanou novelou sa má tiež skrátiť lehota na vyplácanie nedostupných vkladov, ktorá je v súčastnosti stanovená na 3 mesiace s možnosťou predĺžiť ju na 9 mesiacov.
Na výstavbu kanalizácií bude chýbať 1,28 miliardy eur
21. 9. 2010
V roku 1991 nadobudol účinnosť jeden z rozhodujúcich dokumentov pre nakladanie s odpadovými vodami v EÚ. Ide o smernicu, ktorá sa týka zberu, čistenia a vypúšťania komunálnych odpadových vôd.
Jej implementácia je však ekonomicky veľmi náročná. Ako sa uvádza v správe o vodnom hospodárstve Ministerstva pôdohospodárstva podľa odhadovaných nákladov na dosiahnutie súladu stavu s uvedenou smernicou bol v roku 2008 v SR deficit finančných prostriedkov vo výške 1,24 mld.eur. Pre rok 2010 sa deficit odhaduje na 1,28 mld.eur a v roku 2015 sa predpokladá vo výške 1,76 mld.eur.