Ochrana spotrebiteľa
14. 8. 2023
Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý prezidentka SR vrátila do parlamentu, prináša novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Novým zákonom by sa mal zrušiť zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zruší vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy z oblasti ochrany spotrebiteľa a súvisiace predpisy v platnom právnom poriadku SR sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Mal by sa odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy. Zároveň je potrebné poznamenať, že zákon nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva. V súčasnosti sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia je sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslabuje princíp právnej istoty. Zákonom sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Spotrebiteľské právo sa dynamicky vyvíja, musí neustále reagovať na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok vrátane digitalizácie. V neposlednom preto modernizuje súčasnú spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ odstraňujúc viaceré neopodstatnené goldplatingy.
K
Zamestnávaním cudzincov buduje vláda v dlhodobom horizonte chudobu
10. 12. 2018
Na Slovensku je vynikajúce podnikateľské prostredie. Uviedol to v relácii V politike televízie TA3 šéf Ministerstva práce, sociálnych vecí a rodiny (MPSVR) SR Ján Richter (Smer-SD), v diskusii s opozičnou poslankyňou Národnej rady SR Janou Kiššovou (SaS).
Kvalitu podnikateľského prostredia podľa Richtera dokumentujú okrem iného aj vyjadrenia rôznych zahraničných obchodných komôr, ako aj to, že sa na pracovnom trhu podarilo umiestniť v posledných rokoch asi 100 000 dlhodobo nezamestnaných ľudí. Kiššová oponovala, že ak by v SR bolo dobré podnikateľské prostredie, tak zahraniční podnikatelia by Slovensko priam vyhľadávali. Zatiaľ sem podľa nej prichádzajú zahraniční investori najmä kvôli sľubovanej štátnej pomoci. Legislatíva týkajúca sa zamestnávania ľudí z tretích krajín sa podľa Richtera musela prijať, lebo Slovensko má zatiaľ veľké regionálne rozdiely v dostatku, respektíve nedostatku pracovnej sily. Nedostatok pracovnej sily je podľa neho najmä na západe Slovenska a v prípade trvajúceho nedostatku pracovnej sily by mohli etablovaní investori zo Slovenska odísť. Podľa Kiššovej vláda novou legislatívou zamestnávania cudzincov buduje v dlhodobom horizonte chudobu, pretože zamestnávateľom umožní vytvárať, respektíve udržiavať pracovné miesta s nízkou pridanou hodnotou.
Elektronizácia v rámci neziskových organizácii
7. 12. 2018
Orgány verejnej moci, ani tretie strany, nemajú v súčasnosti k dispozícii relevantné údaje o organizačných jednotkách občianskych združení.
Zákon o združovaní občanov umožňuje občianskym združeniam, aby si založili svoje organizačné jednotky, ktoré majú oprávnenie konať vo vlastnom mene. Tieto organizačné jednotky vstupujú do zmluvných vzťahov. Subjekty verejnej správy a tretie strany majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene týchto organizačných jednotiek, ako aj ťažkosti pri identifikácii samotných organizačných jednotiek.
Postupná elektronizácia výkonu pôsobnosti orgánov verejnej moci rovnako vyžaduje, aby organy verejnej moci komunikovali v elektronickej podobe s právnickými osobami, ako aj s organizačnými jednotkami, ktoré konajú vo svojom mene, na to však je potrebné sprístupniť elektronické schránky štatutárnym orgánom občianskych združení a fyzickým osobám, ktoré sú oprávnené konať v mene organizačných jednotiek.
Zriadením registra mimovládnych neziskových organizácií bude od 1. 1. 2019 možné získať komplexné údaje o mimovládnych neziskových organizáciách, na ich základe predvídať právne situácie mimovládnych neziskových organizácií a vytvoriť tak predpoklad pre poskytovanie proaktívnych služieb zo strany štátu neziskovým mimovládnym organizáciám. Právne subjekty evidované v registri mimovládnych neziskových organizácii budú jednoznačne identifikované a budú tvoriť spoľahlivú a aktuálnu zdrojovú agendu pre register právnických osôb, podnikateľov a orgánov verejnej moci.
Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácii
7. 12. 2018
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude implementovať Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, ktoré bude zároveň prijímateľom nenávratného finančného príspevku pre realizáciu projektu.
Projekt Informačného systému registra mimovládnych neziskových organizácií bude financovaný z Operačného programu Integrovaná infraštruktúra. Jeho realizáciou bude podporený špecifický cieľ prioritnej osy 7.
Pri odborových organizáciách zostáva zachovaný evidenčný princíp, t. j. odborové organizácie, ako aj ich organizačné jednotky, môžu vyvíjať svoju činnosť dňom nasledujúcom potom, keď návrh na zápis do registra bol doručený Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky.
Vybudovanie registra umožní následne vytvorenie ďalších platforiem vo forme nadstavby (ich využívanie zo strany mimovládnych neziskových organizácií bude mať výlučne dobrovoľnú bázu) prispôsobujúcich sa požiadavkám mimovládnych neziskových organizácií, napr. priestor pre sebaprezentáciu.
Štúdiu uskutočniteľnosti pre Informačný systém registra mimovládnych neziskových organizácií pripravilo Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky v spolupráci s Úradom splnomocnenca vlády SR pre rozvoj občianskej spoločnosti.
Mimovládne neziskové organizácie
6. 12. 2018
Cieľom nového zákona o mimovládnych neziskových organizáciách je zriadenie registra mimovládnych neziskových organizácií ako spoľahlivého, aktuálneho a jednotného zdrojového registra o mimovládnych neziskových organizáciách, ktorých registrácia sa vykonáva v rezorte Ministerstva vnútra Slovenskej republiky.
Register mimovládnych neziskových organizácií bude od januára 2019 predstavovať logicky jednotný a dátovo konzistentný zdroj údajov o občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov, organizáciách s medzinárodným prvkom, neziskových organizáciách poskytujúcich všeobecne prospešné služby, nadáciách a neinvestičných fondoch.
Jednotlivé registre mimovládnych neziskových organizácií v súčasnosti obsahujú údaje o evidovaných a registrovaných mimovládnych neziskových organizáciách v rôznej kvalite, čo do rozsahu a aktuálnosti. Zákon má preto za cieľ vybudovať spoľahlivý a jednotný zdrojový register mimovládnych neziskových organizácií. V súčasnosti nie je zákonom vymedzená povinnosť viesť údaje o štatutárnom orgáne a členoch štatutárneho orgánu pri občianskych združeniach, odborových organizáciách, organizáciách zamestnávateľov a organizáciách s medzinárodným prvkom, čo v praxi vedie k problémom v zmluvných vzťahoch s tretími stranami. Názov právnickej osoby, adresa sídla právnickej osoby, identifikačné číslo, meno, priezvisko, dátum narodenia fyzickej osoby, ktorá je štatutárnym orgánom alebo členom štatutárneho orgánu právnickej osoby s uvedením dňa vzniku a po jej skončení dňa skončenia funkcie, sú dôležité údaje o právnických osobách, ktoré pomáhajú jednoznačne identifikovať právnickú osobu vo vzťahoch so štátom, napr. v správnom konaní, ako aj vo vzťahoch neziskových mimovládnych organizácií s občanom. Mnohé z týchto údajov však v súčasných evidenciách absentujú alebo nie sú aktualizované. Subjekty verejnej správy majú ťažkosti pri identifikovaní osôb oprávnených konať v mene vybraných mimovládnych neziskových organizácií, napr. pri poskytovaní verejných prostriedkov a pod. V súkromných vzťahoch prevláda neistota pri preukazovaní samotnej existencie občianskych združení najmä ich organizačných jednotiek spolu s informáciami o aktuálnych údajoch o štatutárnych orgánoch, pričom možnosť okamžitej a spoľahlivej identifikácie štatutárneho orgánu a adresy sídla má pre fungovanie každej právnickej osoby kľúčový význam. Efektívnosť použitia verejných prostriedkov tiež úzko súvisí s evidenciou mimovládnych neziskových organizácií.