Zverejňovanie poradia okresov
Ministerstvo investícií bude na ročnej báze na svojom webovom sídle zverejňovať poradie okresov v zozname vybraných okresov zoradených podľa ukazovateľa...
Zákon o štátnych symboloch Slovenskej republiky
Cieľom novely zákona č. 63/1993 Z. z. o štátnych symboloch je zavedenie povinnosti označiť všetky budovy vo vlastníctve štátu štátnou vlajkou Slovenskej...
Nové členenie stavieb
Podľa novej Vyhlášky Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 59/2025 Z. z. o členení stavieb Úrad pre územné plánovanie a výstavbu...
Štruktúra a prevádzka informačného systému územného...
Vyhláška Úradu pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky č. 60/2025 Z. z. o štruktúre a prevádzke informačného systému územného plánovania...
Linka 116117 – linka pomoci
Linka pomoci je určená na odľahčenie linky tiesňového volania 155 (ďalej len „LTV155“), ktorá často čelí preťaženiu v dôsledku vysokého počtu volaní. Novela...

Murphy radí

Opatrnosti nie je nikdy dosť

Unáhlené konanie máva zlé následky. Múdry si najprv zváži dôsledky každého činu, až potom sa doň pustí.

Lož má ešte kratšie nohy ako krtko.

O čo bezpečnejšie miesto, o to rýchlejšie vás oberú.

(Murphyho zákony v bájkach)
Murphyho postrehy

Žena bez mužov zvädne, muž bez žien zblbne.

Muži na ženách nájdu veľa chýb, ženy na mužoch len dve. Všetko, čo hovoria, je zlé. Všetko čo robia je zlé.

Príslovie hovorí, že to, čo môžeš urobiť zajtra a pozajtra, máš spraviť dnes a budeš mať dva dni voľna. Ale ak to, čo máš urobiť zajtra a pozajtra, odložíš, na popozajtra budeš mať tiež dva dni voľna.

(Murphyho zrnká II)
Oheň a voda

Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...

Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

(Zrnká úsmevu)

Ochrana spotrebiteľa

14. 8. 2023 Nový zákon o ochrane spotrebiteľa, ktorý prezidentka SR vrátila do parlamentu, prináša novú všeobecnú právnu úpravu v oblasti ochrany spotrebiteľa.
Novým zákonom by sa mal zrušiť zákon č. 250/2007 Z. z. o ochrane spotrebiteľa a o zmene zákona Slovenskej národnej rady č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov v znení neskorších predpisov, zákon č. 102/2014 Z. z. o ochrane spotrebiteľa pri predaji tovaru alebo poskytovaní služieb na základe zmluvy uzavretej na diaľku alebo zmluvy uzavretej mimo prevádzkových priestorov predávajúceho a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zákon č. 299/2019 Z. z. o dohľade a pomoci pri riešení neodôvodnenej geografickej diskriminácie zákazníka na vnútornom trhu a o zmene zákona č. 128/2002 Z. z. o štátnej kontrole vnútorného trhu vo veciach ochrany spotrebiteľa a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a zruší vyhlášku Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 406/2008 Z. z. o zložení, rozhodovaní, organizácii práce a postupe komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách v znení neskorších predpisov. Uvedené predpisy z oblasti ochrany spotrebiteľa a súvisiace predpisy v platnom právnom poriadku SR sa tak spoja do jedného právneho predpisu. Mal by sa odstrániť doterajší trend, ktorý spočíval spravidla v prijímaní osobitných predpisov v reakcii na jednotlivé smernice a nariadenia EÚ v oblasti ochrany spotrebiteľa. Zákon o ochrane spotrebiteľa úzko prepojený na Občiansky zákonník by mal do budúcnosti predstavovať základný právny predpis v oblasti ochrany spotrebiteľa a subsumovať aj budúce legislatívne iniciatívy. Zároveň je potrebné poznamenať, že zákon nemá predstavovať kodifikáciu celého spotrebiteľského práva. V súčasnosti sú všeobecné inštitúty ochrany spotrebiteľa roztrieštené vo viacerých právnych predpisoch. Orientácia v nich v ich vzájomných súvislostiach a ich následná správna aplikácia je sťažená, a to z pohľadu samotného spotrebiteľa, podnikateľov, ba dokonca aj subjektov pôsobiacich v oblasti ochrany spotrebiteľa, čím sa oslabuje princíp právnej istoty. Zákonom sa odstraňujú duplicity, aplikačné problémy, vnútorné rozpory jednotlivých ustanovení a terminologické odlišnosti. Spotrebiteľské právo sa dynamicky vyvíja, musí neustále reagovať na nové podnety z trhu, obchodné modely či technologický pokrok vrátane digitalizácie. V neposlednom preto modernizuje súčasnú spotrebiteľskú legislatívu a detailnejšie ju zosúlaďuje s právnymi predpismi EÚ odstraňujúc viaceré neopodstatnené goldplatingy.
K

Kažimír ukázal nový rozpočet. Pozrite si jeho najdôležitejšie čísla Vláda plánuje deficit 0,83 percenta.

5. 10. 2017 Ministerstvo financií zverejnilo prvý návrh rozpočtu na budúci rok. Vláda by o ňom mala rokovať budúci týždeň, teda v stredu 11. októbra. Potom bude zákon predložený na schválenie do Národnej rady. Toto sú jeho najdôležitejšie čísla.
0,83 percenta Je číslo deficitu, s ktorým vláda počíta na budúci rok. Znížiť na túto úroveň by sa mal z tohtoročného plánovaného deficitu na úrovni 1,29 percenta. Aj keď sa na prvý pohľad zdá, že plán znižovania deficitu je odvážny a takto to na tlačovej konferencii prezentovala aj koalícia, tak opak je pravda. Ešte minulý rok sa totiž pri schvaľovaní aktuálneho rozpočtu počítalo s tým, že v roku 2018 bude deficit iba 0,44 percenta. To v praxi znamená, že vláda ustupuje od svojich prvotných zámerov a chce v budúcom roku míňať viac, ako pôvodne chcela. Vo svojom komentári, ktorý pomenovala Zajtra, zajtra len nie dnes na to nedávno upozornila aj Rada pre rozpočtovú zodpovednosť. „Napriek priaznivému ekonomickému vývoju a lepšiemu výberu daňových príjmov sa cieľ vlády v oblasti deficitu verejnej správy na konkrétny rok v priebehu aktualizácie trojročných rozpočtov každoročne zhoršuje,“ napísala v komentári rada. Podľa prepočtov Denníka N teda plánuje vláda v budúcom roku minúť o 300 miliónov eur viac, ako sľubovala pred rokom. V roku 2019 navrhuje minister financií Peter Kažimír v rozpočte deficit na úrovni 0,10 percenta a na rok 2020 sa navrhuje vyrovnané hospodárenie rozpočtu verejnej správy. 49,9 percenta Je plánovaný dlh na budúci rok. Má ísť, podľa toho, čo ministerstvo financií píše v rozpočte, o najnižší dlh Slovenska od roku 2012. Ide však len o percentuálne vyjadrenie dlhu. V nominálnom vyjadrení, naopak, náš dlh každoročne stúpa a inak to nebude ani budúci rok. Kým tento rok by mal byť dlh približne 41,3 miliardy eur. V budúcom roku by mal už stúpnuť na 43,2 miliardy eur. Zároveň v štátnom rozpočte rezort predpokladá, že od roku 2019 klesne dlh na úroveň 47,8 percenta, teda mimo takzvaných sankčných pásiem dlhovej brzdy. Dlhová brzda na Slovensku funguje od roku 2012, keď ju presadila vláda Ivety Radičovej. Za hlasoval aj Smer. Slúži na to, aby štát príliš nemíňal. V podstate ho brzdí v bezhlavom rozhadzovaní. A ak sa to už rozhodne urobiť, tak už za cenu tvrdých sankcií. V krajnom prípade míňanie môže viesť až k povinnosti predložiť parlamentu vyrovnaný rozpočet. Sankčné pásma. (zdroj: Rada pre rozpočtovú zodpovednosť) 4,2 percenta Je číslo, ktoré má ukazovať, ako bude podľa odhadov rásť v budúcom roku naša ekonomika. Tento rok vzrastie ekonomika o 3,3 percenta. „Za zrýchlením rastu ekonomiky oproti predchádzajúcemu roku stojí predovšetkým plánované spustenie výroby v automobilových závodoch a s ním spojený rast exportu,“ vysvetľuje ministerstvo financií v rozpočte. Naráža tým na spustenie novej výrobky Porsche Cayenne v bratislavskom závode automobilky Volkswagen, ako aj na spustenie výroby v nitrianskom závode britskej automobilky Jaguar Land Rover. 13,98 miliardy eur S takýmito príjmami počíta pre budúci rok vláda v novom návrhu rozpočtu. Výdavky by mali zase dosiahnuť 15,96 miliardy eur. A hotovostný schodok má teda v budúcom roku byť na úrovni 1,97 miliardy eur. 1,8 percenta O toľko má na Slovensko v budúcom roku vzrásť zamestnanosť. „Ešte nikdy nebolo na Slovensku zamestnaných toľko ľudí ako v súčasnosti, keď u nás pracuje viac ako 2,3 milióna osôb a vďaka plánovanému spusteniu výroby v automobilovom priemysle môžeme očakávať vznik ďalších pracovných miest,“ hovorí Kažimír. Nové miesta majú vznikať vo všetkých sektoroch ekonomiky, primárne však v priemysle a službách. Miera nezamestnanosti vďaka tomu klesne na úroveň 7,3 percenta. Okrem toho, že budú nové miesta obsadzovať Slováci, ministerstvo financií, ale ráta aj s tým, že ich budú obsadzovať čoraz viac ľudia z iných krajín a počíta aj s návratom Slovákov zo zahraničia. 4,6 percenta Je predpokladaný rast nominálnej mzdy. Veľkú časť tohto rastu by mala v budúcom roku „zjesť“ inflácia, ktorá po rokoch začala opäť viditeľnejšie rásť. V budúcom roku sa preto očakáva, že dosiahne úroveň 1,7 percenta. Reálne by mali teda ľudia vo svojich peňaženkách vidieť viac o 2,9 percenta. 82,7 milióna eur Je suma, o ktorú vláda príde, pretože ruší daňové licencie, ktoré na Slovensku fungujú od roku 2014. „Zavedenie daňovej licencie malo za úlohu zvýšiť daňové príjmy od firiem dlhodobo vykazujúcich nulový základ dane a následne nulovú daňovú povinnosť,“ vysvetľuje ministerstvo v rozpočte. Zrušenie licencií sľúbila koalícia ešte v programovom vyhlásení. Rok 2018 je teda prvý, keď podnikatelia reálne nebudú musieť zaplatiť takzvanú minimálnu daň. „Rozpočet počíta aj s prioritami vlády, na ktorých sa dohodli koaliční partneri. Ide napríklad o zvýšenie minimálnej mzdy, podporu v dochádzaní za prácou, zvýšenie príplatkov za nočnú prácu a prácu počas víkendov a sviatkov, umožnenie dobrovoľného vyplácania 13. a 14. platu a ďalšie opatrenia definované v pripravovanej legislatíve,“ dodal Kažimír.
ZDROJ: aktuality.sk

Výber mýta dosiahne tento rok rekordné čísla

3. 10. 2017 Príjem štátu z výberu mýta bude tento rok zrejme najvyšší od zavedenia systému. Po prvom septembrovom týždni evidovala Národná diaľničná spoločnosť príjmy vo výške 135 miliónov eur, čo predstavuje oproti minulému roku päťpercentný nárast.
V prípade, že toto tempo vydrží aj po zvyšok roka, celková suma by mohla po prvýkrát presiahnuť 200 miliónov eur. Značná časť týchto prostriedkov však nepôjde na výstavbu nových diaľnic a údržbu ciest. Diaľničiari totiž každoročne platia viac ako polovicu z hrubého výnosu na prevádzku mýtneho systému. Podľa Ondreja Mateja, predsedu správnej rady Inštitútu pre dopravu a hospodárstvo, by bolo primerané, aby štátu ostalo približne 80 percent z vybraného mýta a na prevádzku by išiel zvyšok. „Ten pomer je napríklad v Rakúsku niekde medzi 10 a 15 percentami a aj inde je to výrazne inak ako na Slovensku,“ hovorí Matej. „Ak by sme posielali firme SkyToll, ktorá mýtny systém prevádzkuje, iba 10 percent z hrubých výnosov, ostalo by nám v porovnaní so súčasnosťou každý rok približne o 80 miliónov eur viac. Za tie by sme napríklad mohli uskutočniť prvú etapu skapacitnenia diaľnice D1 medzi Bratislavou a Sencom, čo je jeden z prioritných úsekov rezortu dopravy.
zdroj: hnonline.sk

Regulácia zaťažuje podnikateľov. Zákony sa menia prirýchlo

3. 10. 2017 Počet regulačných povinností, ktorým podnikatelia pri práci čelia, z roka na rok rastie. Náklady s nimi spojené následne bránia rozvoju podnikateľského prostredia, problémom je aj daňovo-odvodové zaťaženie. Ukázala to Analýza vývoja regulačného zaťaženia, ktorú za posledných desať rokov vypracovala Republiková únia zamestnávateľov.
Zatiaľ čo v roku 2007 bol počet regulačných povinností 1 514, do minulého roku narástol na 1 719. „Regulačná záťaž na Slovensku rastie kontinuálne,“ povedal prvý viceprezident únie Luboš Sirota. Celkové zaťaženie je však v skutočnosti ešte vyššie. „Uvedený počet regulačných povinností vyplýva z desiatich zákonov, ktoré považujeme za dôležité pre podnikanie,“ upozornil člen prezídia únie Ján Oravec. Medzi ne zaradili zákon o dani z príjmov, živnostenský zákon či Zákonník práce. Práve v ňom identifikovali najviac povinností.
Zdroj: hnonline.sk

Diaľnice idú na juh, sever má počkať

28. 9. 2017 Na rozbehnutie výstavby deviatich nových úsekov diaľnic musí štát vyčleniť 510 miliónov navyše. Bez takejto podpory rezortu financií diaľničiari do roku 2019 rozostavajú len dva úseky. Výstavba diaľničných priorít sa v najbližších rokoch sústredí na juh Slovenska. Kľúčové stavby na severe totiž podľa rezortu dopravy potrebujú dotiahnuť projektovú prípravu. Či sa nájdu peniaze navyše a na čo pôjdu, má rozhodnúť koalícia, ktorá v týchto dňoch dokončuje návrh štátneho rozpočtu na rok 2018.
Národná diaľničná spoločnosť (NDS) v spolupráci s ministerstvom dopravy počas minulého týždňa zverejnila zoznam deviatich úsekov diaľnic a rýchlostných ciest, na ktoré je možné v prípade zabezpečenia financií do roku 2019 vyhlásiť verejné obstarávanie. S financovaním prostredníctvom eurofondov môže štát počítať len v prípade úseku R2 Košice, Šaca – Košické Oľšany. Zvyšné európske peniaze určené na výstavbu diaľnic sú do roku 2020 vyčerpané. Navyše je otázne, či po tomto roku bude pokračovať prílev peňazí z Bruselu, ktorý bude možné použiť na výstavbu štvorprúdoviek.
máj 2025
T po ut st št pi so ne
18 28 29 30 1 2 3 4
19 5 6 7 8 9 10 11
20 12 13 14 15 16 17 18
21 19 20 21 22 23 24 25
22 26 27 28 29 30 31 1
23 2 3 4 5 6 7 8
Dnes má meniny Pankrác
1
Dôležitý termín
1
Sviatok
martinus
náš partner