Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Rast zamestnanosti sa mierne zlepšil
11. 11. 2020
Zamestnanosť takmer vo všetkých odvetviach bola aj v septembri v medziročnom poklese, jeho tempo sa však u väčšiny z nich zmiernilo. Jediným odvetvím, v ktorom sa zamestnanosť v septembri zvýšila, boli informácie a komunikácia, avšak aj tu sa tempo rastu spomalilo, medziročne vzrástla len o 0,5 percenta. Informoval o tom Štatistický úrad. Najväčší pokles pretrvával v ubytovaní o 16,7 percenta a v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 9,1 percenta.
Pokles bol aj v stavebníctve o 8,3 percenta, priemysle o 6,1 percenta, veľkoobchode o 4,8 percenta, maloobchode o 3,8 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,9 percenta, doprave a skladovaní o 1,6 percenta a vo vybraných trhových službách o 0,4 percenta.
Rovnako aj v priemere za deväť mesiacov roku 2020 v porovnaní s rovnakým obdobím roku 2019 vzrástla zamestnanosť len v informačných a komunikačných činnostiach, medziročne o 3,8 percenta.
Znížila sa v ubytovaní o 10,8 percenta, činnostiach reštaurácií a pohostinstiev o 7,2 percenta, priemysle o 5,4 percenta, stavebníctve o 5,3 percenta, maloobchode o 3,9 percenta, veľkoobchode o 3,4 percenta, predaji a oprave motorových vozidiel o 2,3 percenta, vybraných trhových službách o 1,5 percenta a v doprave a skladovaní o 0,6 percenta.
V
Kontrola home Office zamestnávateľom
8. 11. 2020
Home office, teda prácu z domu, od prvej vlny pandémie mnohí zamestnávatelia rozhodli zaviesť na dlhší čas, a to aj počas druhej vlny pandémie. Práca z domu bude pokračovať aj v roku 2021.
Prácou z domu firmy znižujú kapacitu kancelárskych priestorov. Počas home office je zamestnanec povinný rešpektovať všetky nariadenia zamestnávateľa, a to v prípade, ak ho zamestnávateľ nariadi z obzvlášť závažnej situácie, akou je napríklad pandémia. Podmienky vykonávania práce z domu by mali byť dohodnuté v pracovnej zmluve. Rovnako je možné dohodnúť aj to, akým spôsobom a ako často bude prebiehať kontrola práce napríklad prostredníctvom písomných, telefonických reportov alebo cez aplikáciu. Kontrola vždy závisí to od charakteru práce.
Zamestnávateľ je oprávnený zamestnanca monitorovať a kontrolovať, ale nesmie zasahovať do súkromia zamestnanca. Musí sa sústrediť iba na pracovné záležitosti a na výkon práce zamestnanca.
Zamestnávateľ nesmie bez vážnych dôvodov narúšať súkromie zamestnanca, či už na pracovisku alebo doma, napríklad tým, že ho monitoruje bez toho, aby ho na to vopred upozornil. Ak zamestnávateľ zavádza kontrolný mechanizmus, mal by ho najprv prerokovať so zástupcami zamestnancov.
V prípade, že zamestnanec napriek tomu, že bol upovedomený, nesúhlasil s monitorovaním, išlo by o porušenie pracovnej disciplíny. Zamestnávateľ ale nesmie monitorovať nad primeranú mieru, to znamená, že smie monitorovať iba priamo zamestnanca a jeho činnosť, nie to, kto sa pohybuje v jeho domácnosti a podobne.
Pri prípadnej kontrole musí zamestnávateľ obhájiť nielen dôvod a vážnosť spracúvania osobných údajov, ale aj to, prečo nie je možné využiť iný, jednoduchší a menej rizikovejší spôsob ich spracúvania ako cez webkameru.
Počas home office sa konajú priebežne mítingy online, počas ktorých zamestnanci referujú, čo všetko za daný týždeň urobili, a manažéri si to takto môžu odkontrolovať.
K
Vyrovnaný rozpočet je v nedohľadne
6. 11. 2020
Vízie vývoja našej ekonomiky sa tento rok výrazne menia s príchodom nového ročného obdobia. Výnimkou nie je ani jesenná prognóza Európskej komisie, ktorá nám už započítala vplyvy druhej vlny koronavírusu. Kým na jar ešte vývoj nášho HDP videli na -6,7 percenta, v jesennej už boli pesimistickejší a pripisujú nám -7,5 percenta.
Zatiaľ to však vidia lepšie, než analytici Inštitútu finančnej politiky v ich septembrovom dokumente, na základe ktorého sa tvoril aj nový rozpočet ministerstva financií. Ten síce v základnom scenári tiež počítal s číslom -6,7 percenta, v scenári s príchodom druhej vlny to už videl na -8,4 percenta.
V
Ceny bývania vystúpili na nový rekord
4. 11. 2020
Ceny bývania na Slovensku v treťom tohtoročnom štvrťroku vystúpili na nový rekord a v porovnaní s minulým rokom zdraželi dvojciferným tempom. Vyplýva to z dnešných údajov centrálnej banky. V cenách nehnuteľností sa tak neprejavili negatívne dopady pandémie choroby covid-19, ktorá ovplyvnila vývoj ekonomiky aj situáciu na trhu práce.
Priemerná cena metra štvorcového v bytoch a domoch v sledovanom období dosiahla 1792 eur. Oproti tretiemu štvrťroku vlani sa zvýšila o 11,8 percenta, čo predstavuje najrýchlejšie tempo rastu od leta 2008. Jedným z dôvodov dynamického rastu cien bývania sú podľa analytikov NBS očakávania, že krízová situácia v súvislosti s koronavírusom čoskoro skončí. Trh s bývaním ovplyvňuje tiež skorší pokles počtu dokončených bytov a nižší objem novej výstavby.
V