Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Zmeny v konkurze a reštrukturalizácii
21. 12. 2020
Okrem právnej úpravy dočasnej ochrany sa zákonom o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach zavádza zmena právnej úpravy malého konkurzu v zákone č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ktorá má za cieľ zefektívniť a zatraktívniť právnu úpravu tzv. „malého konkurzu“.
Cieľom tejto právnej úpravy zlepšiť kľúčové parametre týkajúce sa likvidačných konaní. Inšpiráciou tejto právnej úpravy je právna úprava oddlženia. V malom konkurze sa upravuje pôsobnosť správcu skôr ako administrátora konania, kde riešenie miery uspokojenia jednotlivých veriteľov, ako aj obsah majetkovej podstaty, je viac postavené na iniciatíve veriteľov. Konkurz v prípade malého konkurzu je likvidačným konaním, v ktorom neexistuje záujem na pokračovaní v prevádzke podniku, resp. je zanedbateľný, a tento jednoznačne prevyšuje záujem veriteľov na uspokojení ich pohľadávok. Cieľom návrhu zákona je preto vykonštruovať jednoduché, efektívne, hospodárne a rýchle likvidačné konanie. Upravujú sa súčasne aj zodpovednostné mechanizmy a sankcie, ktoré možno uložiť štatutárnemu orgánu úpadcu za porušenie jeho povinností v malom konkurze.
Zákon o dočasnej ochrane podnikateľov vo finančných ťažkostiach
21. 12. 2020
Cieľom nového zákona je poskytnutie dostatočného časového rámca podnikateľom vo finančných ťažkostiach na účely pokračovania v prevádzkovaní podniku podľa vzoru dočasnej ochrany upravenej zákonom č. 62/2020 Z. z.
Tento právny inštitút je určený pre podnikateľov, ktorí sa ocitli spravidla vo veľmi vážnej finančnej situácii, v dôsledku ktorej je ohrozená nielen súčasná, ale najmä budúca možnosť prevádzkovania podniku (going concern), sú ohrozené existujúce pracovné miesta, know-how podniku, schopnosť uhrádzať pohľadávky veriteľov v súvislosti s prevádzkovaním podniku a pod. O poskytnutie dočasnej ochrany v zmysle zákona bude oprávnený žiadať podnikateľ prevádzkujúci podnik so sídlom alebo miestom podnikania na území Slovenskej republiky. V súvislosti so zavedením tohto inštitútu sa vytvárajú interaktívne elektronické formuláre, ktoré svojou štruktúrou vychádzajú z už existujúcich formulárov pre dočasnú ochranu podľa zákona č. 62/2020 Z. z. Pre podnikateľa pod dočasnou ochranou sa zavádza možnosť úverového financovania na účel zachovania prevádzky podniku. Podľa zákona sa dočasná ochrana po splnení zákonom ustanovených podmienok poskytne na obdobie troch mesiacov od jej poskytnutia (t. j. odo dňa nasledujúceho po dni zverejnenia tejto informácie v Obchodnom vestníku), pričom podnikateľovi pod dočasnou ochranou sa umožňuje podať žiadosť o predĺženie dočasnej ochrany na ďalšie tri mesiace. Zákon upravuje aj vzťah dočasnej ochrany poskytnutej podľa zákona č. 62/2020 Z. z. a dočasnej ochrany, ktorá bude poskytovaná na základe nového zákona.
K
Ako bude vyzerať Slovensko po koronakríze?
17. 12. 2020
Koronakríza zasiahla všetky segmenty Slovenskej ekonomiky. Národná banka očakáva, že jej prepad bude na úrovni takmer šesť percent.
Ako nás kríza zmení a čo môžeme očakávať v budúcom roku? Jednou z pomocí je aj Fond Obnovy, ktorý chystá Európska únia.
Slovensko môže získať takmer šesť miliárd eur. Všeobecne ide o peniaze za reformy. U nás sa o nich zatiaľ len diskutuje. Nemeškáme s konkrétnymi návrhmi? A ako rýchlo ich následne stihneme zrealizovať?
To je len časť tém, o ktorých sa budeme v rámci diskusie HNClub zhovárať s guvernérom NBS Petrom Kažimírom.
Kvôli nepriaznivej pandemickej situácii prebehne podujatie online a sledovať ho budete môcť v priamom prenose zo štúdia HNtelevízie už 17. decembra od 13:30.
Plyn na Slovensku od januára zlacnie najviac v histórii
17. 12. 2020
Koronavírusová pandémia zanechá hlbokú jazvu na cenách energií. Slováci od januára vďaka poklesu dopytu po palivách vo svete zažijú pád cien plynu, aký v histórii nemá obdobu.
Zlacnenie prekoná aj doteraz rekordný rok 2016, kedy sa spojilo viacero faktorov. V danom roku na Slovensku pred voľbami vláda Roberta Fica zatlačila na regulátora a ten znížil ceny plynu o štyri percentá a následne v lete pristúpil k ďalšej úprave tak, že plyn išiel dole za celý rok spolu až o 8,5 percenta. Ficova vláda to vtedy prezentovala ako svoju sociálnu politiku. V skutočnosti bol za pádom cien plynu pokles cien ropy, ktoré mal širšie súvislosti. Ropa vtedy padla pod 30 dolárov za barel.