Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Trovy znalca
22. 8. 2022
Pri vyhotovovaní znaleckého posudku môžu vzniknúť znalcovi trovy, ktorými sú napríklad náklady materiálno-technického zabezpečenia potrebného pre vyhotovenie znaleckého posudku.
Podľa § 36 správneho poriadku platí, že ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Pre právne postavenie znalca je potrebné zohľadňovať aj osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 17 ods. 4 tohto zákona písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
• titulnú stranu,
• úvod,
• posudok,
• záver,
• prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
• znaleckú doložku.
Ide pritom o taxatívny právny výpočet. Podľa § 31 ods. 5 správneho poriadku náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými právnymi predpismi.
K
Trovy správneho procesu
22. 8. 2022
Pri výkone úkonov v správnom konaní vznikajú náklady správneho konania, ktoré je potrebné uhradiť. Ide pritom o trovy správneho procesu, ktoré vznikajú jednak účastníkom správneho konania, zúčastneným osobám, svedkom, znalcom a taktiež aj správnemu orgánu.
Trovy správneho konania hradia podľa správneho poriadku subjekty, medzi ktoré patrí správny orgán, účastník správneho konania, zúčastnená osoba, svedok, znalec, pokiaľ trovy vznikli v danom prípade.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Trovy správneho konania hradia aj účastníci správneho konania.
V správnom konaní sa teda procesná spôsobilosť účastníka správneho konania spája s jeho spôsobilosťou na právne úkony. Preto musí správny orgán v úvode správneho konania zodpovedne skúmať, na ktoré procesné úkony v správnom konaní má účastník správneho konania procesnú spôsobilosť, prípadne či nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ by totiž takýto účastník správneho konania urobil voči správnemu orgánu určitý procesný úkon, napríklad predložil listinu ako dôkaz, išlo by o neplatný procesný úkon a pokiaľ by na ňom bolo položené rozhodnutie správneho orgánu, mohlo by byť spochybnené významnou mierou. Pritom vo vzťahu správneho orgánu a účastníka správneho konania je potrebné zohľadňovať určité základné pravidlá, a to napríklad, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
K
So zvyšovaním miezd nie sme spokojní
19. 8. 2022
Slovenská komora sestier a pôrodných asistentiek vyjadruje sklamanie nad návrhom úpravy platov sestier a pôrodných asistentiek, ktorú predstavil vo štvrtok minister zdravotníctva Vladimír Lengvarský (nominant OĽANO) a minister financií Igor Matovič (OĽANO). TASR o tom informoval riaditeľ kancelárie komory Lukáš Kober.
"Ak je toto výsledok rokovaní za zatvorenými dverami a avizované skokovité zvýšenie miezd, nemôžeme vyjadriť spokojnosť s prezentovaným zvýšením hrubej mzdy sestry a pôrodnej asistentky," vyplýva z reakcie komory s tým, že očakávali akceptovanie ich návrhov na úpravu základných platov, avšak nestalo sa tak.
Pripomenuli, že vláda nenaplnila ani vlastné programové vyhlásenie, v ktorom hovorí o zvýšení miezd sestier a pôrodných asistentiek na minimálne 110 percent priemerného zárobku v národnom hospodárstve.
Cieľom návrhu komory, o ktorom rokovali s ministrom zdravotníctva doteraz, bolo stabilizovať sestry v systéme a prilákať nových ľudí - absolventov. Návrh obsahoval dva prvky, a to základnú mzdu, ktorá by sa mala zvýšiť o 40 percent, čo je 440-eurové zvýšenie. Zároveň obsahoval návrh i nový prvok, a to príplatky za odpracované roky praxe.
"Bohužiaľ, základná mzda sa podľa návrhu Matoviča zvýši iba o 11 percent, čo je zhruba 126 eur, čo nepovažujeme za kompenzačné ani motivačné. Navrhovaný nárast základnej mzdy je teda veľmi nízky a nie je konkurencieschopný k okolitým krajinám," uvádza sa v stanovisku. Podľa komory by to pomohlo pomôcť zastabilizovať sestry s praxou, avšak nie prilákať absolventov.
Na návrhu vnímajú pozitívne príplatky za odpracované roky - maximálne do výšky 20 percent, čo môže podľa SKSaPA zvýšiť mzdu o 226 až 253 eur, avšak iba u sestier služobne starších.
V
Byty prelomia métu tritisíc eur za štvorec
15. 8. 2022
2 947 eur. To je naposledy zverejnená priemerná cena za štvorcový meter bytu na Slovensku, ktorá sa priblížila k okrúhlej hranici. Podľa Dominiky Duchovej z odboru komunikácie Národnej banky Slovensku bude na prekonanie úrovne tritisíc eur v treťom štvrťroku postačovať 1,8-percentný medzištvrťročný rast cien.
„Medzištvrťročný rast bytov bol síce v priebehu piatich rokov priemerne na úrovni troch percent, no v posledných rokoch sa zrýchľuje. V období od roku 2020 je priemer na úrovni 4,4 percenta a od roku 2021 5,6 percenta. Všetky tieto priemerné rasty by pritom stačili na prekonanie pomyselnej hranice,“ hovorí Duchová. „Podstatný bude predovšetkým vývoj príjmov domácností a úrokových sadzieb, ktoré postupne počas roku 2022 rastú. Vnímame teda existenciu rizika, že ceny nehnuteľností spomalia rast pod úroveň priemeru z predchádzajúcich rokov. A tak dosiahnutie hranice tritisíc eur za štvorcový meter v treťom štvrťroku vôbec nevnímame ako isté,“ dodáva.
Z dát Erste Group zas vyplýva, že trh s nehnuteľnosťami by sa mal ochladiť práve v dôsledku obáv z recesie. Analytici banky totiž tvrdia, že sa prejaví sprísňovanie menových podmienok centrálnych bánk. Oproti minulému roku vzrástla základná úroková sadzba najviac v Maďarsku, a to až o 8,25 percentuálneho bodu. O nič lepšie na tom však nie je ani náš český sused. Tam sadzba aktuálne predstavuje nárast o viac ako šesť percentuálnych bodov a podobne je na tom aj Poľsko. A úroky sa dvíhajú aj v eurozóne. Opadne teda záujem a to sa prejaví aj na cenách? HN oslovili piatich odborníkov, ktorí odpovedali na nasledujúce štyri otázky týkajúce sa cenového vývoja na trhu s nehnuteľnosťami.
V