Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Skončenie pracovného pomeru s tehotnou zamestnankyňou
26. 8. 2022
Výnimku predstavuje skončenie pracovného pomeru v skúšobnej dobe s tehotnou ženou, matkou do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacou ženou.
S nimi môže zamestnávateľ skončiť pracovný pomer v skúšobnej dobe len písomne a vo výnimočných prípadoch, ktoré nesúvisia s tehotenstvom alebo materstvom, pričom skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ náležite písomne odôvodniť, a to pod sankciou neplatnosti.
V priebehu trvania pracovného pomeru je zamestnávateľovi uložená povinnosť vytvárať vhodné pracovné podmienky pre všetkých zamestnancov a ešte zvlášť pre chránené skupiny zamestnancov, ku ktorým patria aj tehotné zamestnankyne. Vytváranie vhodných pracovných podmienok je súčasťou podnikovej sociálnej politiky, ktorú Zákonník práce upravuje vo svojej siedmej časti.
V zmysle Zákonníka práce tehotné ženy, matky do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiace ženy nesmú byť zamestnávané prácami, ktoré sú pre ne fyzicky neprimerané alebo škodia ich organizmu. Tehotná žena nesmie byť zamestnávaná ani prácami, ktoré podľa lekárskeho posudku ohrozujú jej tehotenstvo zo zdravotných príčin spočívajúcich v jej osobe. To isté platí o matke do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacej žene. Teda nejde len o objektívne príčiny, ale aj o subjektívne príčiny vzťahujúce sa výlučne na osobu tejto ženy a individuálne viazané riziko ohrozenia jej tehotenstva alebo materstva. Zoznamy prác a pracovísk, ktoré sú všeobecne zakázané tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám ustanovuje nariadenie vlády Slovenskej republiky.
V prípade vzniku situácie, keď tehotná žena (ale aj matka do konca deviateho mesiaca po pôrode alebo dojčiaca žena) podľa pracovnej zmluvy vykonáva pre ňu zakázanú prácu, a to bez ohľadu na to, či ide o prácu, ktorej výkon je jej zakázaný na základe zaradenia do zoznamu prác zakázaných týmto ženám, alebo o prácu zakázanú iba jej zo zdravotných dôvodov spočívajúcich v jej osobe, sa zamestnávateľovi ukladajú tri povinnosti.
K
Ochrana tehotných zamestnankýň
26. 8. 2022
Ochranou tehotných zamestnankýň sa Zákonník práce zaoberá už vo svojom úvode v rámci základných zásad, ktoré môžeme vymedziť ako základné právne myšlienky vyjadrujúce podstatu určitého právneho odvetvia, jeho základnú charakteristiku a osobitosť v porovnaní s inými právnymi odvetviami, pričom základné zásady majú povahu všeobecných právnych pravidiel.
V zmysle základných zásad Zákonníka práce sú pracovnoprávne vzťahy v čase neschopnosti zamestnancov na prácu z dôvodov choroby, úrazu, tehotenstva alebo materstva a rodičovstva vo zvýšenej miere chránené zákonom. Tehotným ženám, matkám do konca deviateho mesiaca po pôrode a dojčiacim ženám sa zabezpečujú pracovné podmienky, ktoré chránia ich biologický stav v súvislosti s tehotenstvom, narodením dieťaťa, starostlivosťou o dieťa po pôrode a ich osobitný vzťah s dieťaťom po jeho narodení. Základné zásady sa ďalej podrobnejšie prelínajú do jednotlivých ustanovení Zákonníka práce.
Na účely pracovnoprávnych vzťahov je tehotnou zamestnankyňou zamestnankyňa, ktorá o svojom stave písomne informovala zamestnávateľa a predložila lekárske potvrdenie o svojom stave.
Na tehotné zamestnankyne Zákonník práce pamätá už v rámci predzmluvných vzťahov, ktoré predchádzajú uzatvoreniu pracovnej zmluvy. Okrem toho, že zákon ukladá zamestnávateľovi tzv. predzmluvné povinnosti, ktoré má ešte pred uzatvorením pracovnej zmluvy voči budúcemu zamestnancovi, Zákonník práce vymedzuje jednak pozitívne a jednak negatívne okruh informácií, ktoré zamestnávateľ smie, resp. nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu.
V prípade negatívneho vymedzenia okruhu informácií, ktoré zamestnávateľ nesmie vyžadovať od fyzickej osoby uchádzajúcej sa o prácu, Zákonník práce uvádza ich taxatívny výpočet. Tým súčasne konkretizuje právnu úpravu ochrany osobných údajov, relevantnú pre oblasť pracovnoprávnych vzťahov. Okrem iného zamestnávateľ nesmie vyžadovať od uchádzačiek o zamestnanie pred uzatvorením pracovnej zmluvy informácie o ich tehotenstve. To neplatí, ak by zamestnávateľ angažoval ženu na prácu, ktorá je tehotným ženám zakázaná.
K
Trovy znalca
22. 8. 2022
Pri vyhotovovaní znaleckého posudku môžu vzniknúť znalcovi trovy, ktorými sú napríklad náklady materiálno-technického zabezpečenia potrebného pre vyhotovenie znaleckého posudku.
Podľa § 36 správneho poriadku platí, že ak je pre odborné posúdenie skutočností dôležitých pre rozhodnutie potrebný znalecký posudok, správny orgán ustanoví znalca. Proti rozhodnutiu o ustanovení znalca sa možno odvolať.
Pre právne postavenie znalca je potrebné zohľadňovať aj osobitnú právnu úpravu, konkrétne zákon č. 382/2004 Z. z. o znalcoch, tlmočníkoch a prekladateľoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, pričom podľa § 17 ods. 4 tohto zákona písomné vyhotovenie znaleckého posudku obsahuje
• titulnú stranu,
• úvod,
• posudok,
• záver,
• prílohy potrebné na zabezpečenie preskúmateľnosti znaleckého posudku,
• znaleckú doložku.
Ide pritom o taxatívny právny výpočet. Podľa § 31 ods. 5 správneho poriadku náhrada hotových výdavkov a poskytovanie odmien znalcom a tlmočníkom sa spravuje osobitnými právnymi predpismi.
K
Trovy správneho procesu
22. 8. 2022
Pri výkone úkonov v správnom konaní vznikajú náklady správneho konania, ktoré je potrebné uhradiť. Ide pritom o trovy správneho procesu, ktoré vznikajú jednak účastníkom správneho konania, zúčastneným osobám, svedkom, znalcom a taktiež aj správnemu orgánu.
Trovy správneho konania hradia podľa správneho poriadku subjekty, medzi ktoré patrí správny orgán, účastník správneho konania, zúčastnená osoba, svedok, znalec, pokiaľ trovy vznikli v danom prípade.
Správnym orgánom je štátny orgán, orgán územnej samosprávy, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorej zákon zveril rozhodovanie o právach, právom chránených záujmoch alebo povinnostiach fyzických osôb a právnických osôb v oblasti verejnej správy.
Trovy správneho konania hradia aj účastníci správneho konania.
V správnom konaní sa teda procesná spôsobilosť účastníka správneho konania spája s jeho spôsobilosťou na právne úkony. Preto musí správny orgán v úvode správneho konania zodpovedne skúmať, na ktoré procesné úkony v správnom konaní má účastník správneho konania procesnú spôsobilosť, prípadne či nemá obmedzenú spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ by totiž takýto účastník správneho konania urobil voči správnemu orgánu určitý procesný úkon, napríklad predložil listinu ako dôkaz, išlo by o neplatný procesný úkon a pokiaľ by na ňom bolo položené rozhodnutie správneho orgánu, mohlo by byť spochybnené významnou mierou. Pritom vo vzťahu správneho orgánu a účastníka správneho konania je potrebné zohľadňovať určité základné pravidlá, a to napríklad, že správne orgány postupujú v konaní v súlade so zákonmi a inými právnymi predpismi. Sú povinné chrániť záujmy štátu a spoločnosti, práva a záujmy fyzických osôb a právnických osôb a dôsledne vyžadovať plnenie ich povinností.
Správne orgány sú povinné postupovať v konaní v úzkej súčinnosti s účastníkmi konania, zúčastnenými osobami a inými osobami, ktorých sa konanie týka, a dať im vždy príležitosť, aby mohli svoje práva a záujmy účinne obhajovať, najmä sa vyjadriť k podkladu rozhodnutia, a uplatniť svoje návrhy. Účastníkom konania, zúčastneným osobám a iným osobám, ktorých sa konanie týka, musia správne orgány poskytovať pomoc a poučenia, aby pre neznalosť právnych predpisov neutrpeli v konaní ujmu. Správne orgány sú povinné svedomite a zodpovedne sa zaoberať každou vecou, ktorá je predmetom konania, vybaviť ju včas a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu vybaveniu veci. Ak to povaha veci pripúšťa, má sa správny orgán vždy pokúsiť o jej zmierne vybavenie. Správne orgány dbajú na to, aby konanie prebiehalo hospodárne a bez zbytočného zaťažovania účastníkov konania a iných osôb. Účastníci konania spolupracujú so správnymi orgánmi v priebehu celého konania. Všetci účastníci majú v konaní rovnaké procesné práva a povinnosti. Ten, komu osobitný zákon priznáva postavenie účastníka konania len na časť konania, má v konaní procesné práva a povinnosti len v tej časti konania, pre ktorú má priznané postavenie účastníka konania. Rozhodnutie správnych orgánov musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Správne orgány dbajú o to, aby v rozhodovaní o skutkovo zhodných alebo podobných prípadoch nevznikali neodôvodnené rozdiely.
K