Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Slovensko dováža čoraz viac potravín
21. 11. 2022
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz výrobkov o 25,7 percenta vyšší.
Saldo zahraničného obchodu Slovenska s poľnohospodárskymi a potravinárskymi výrobkami bolo v januári až auguste 2022 pasívne, a to v hodnote –1,286 miliardy eur. Medziročne sa zvýšilo o osem percent. Uviedol to Matej Korpáš zo Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory.
Záporné saldo vývozu a dovozu sa podľa neho v medziročnom porovnaní zvýšilo u živočíšnych výrobkov o 57,7 percenta a u tukov a olejov o 252,6 percenta. Medziročné zníženie záporného salda sa zaznamenalo u potravín, nápojov a tabaku o 4,9 percenta. Pri rastlinných výrobkoch bolo v roku 2021 pasívne saldo v objeme -97,3 milióna eur, v roku 2022 bolo saldo v tomto odvetví aktívne v hodnote 49,9 milióna eur.
Dovoz poľnohospodárskych a potravinárskych výrobkov v januári až auguste 2022 bol v objeme 4,36 miliardy eur. V porovnaní s rokom 2021 bol dovoz agropotravinárskych výrobkov o 25,7 percenta vyšší. V roku 2022 sa nezaznamenalo zníženie dovozu ani v jednom sledovanom odvetví.
Medziročne bol dovoz vyšší pri živočíšnych výrobkoch o 47,2 percenta, pri rastlinných výrobkoch o 20,7 percenta, v odvetví tukov a olejov o 85,6 percenta a v odvetví potravín, nápojov a tabaku bol dovoz oproti roku 2021 vyšší o 14,4 percenta.
V
Nezamestnanosť je najnižšia od začiatku pandémie
21. 11. 2022
Miera evidovanej nezamestnanosti na Slovensku dosiahla na konci októbra 5,90 percenta. Prvýkrát po dva a pol roku tak klesla pod hranicu šiestich percent. V nedeľu o tom informovalo Ústredie práce, sociálnych vecí a rodiny.
Oproti septembru klesla miera nezamestnanosti o 0,16 percentuálneho bodu (p.b.). Podiel disponibilných uchádzačov o zamestnanie na obyvateľstve v produktívnom veku, čo je nový ukazovateľ sledovaný ústredím práce, bol v októbri na úrovni 4,37 percenta.
Počet ľudí bez práce klesal v desiatom mesiaci roka vo všetkých krajoch Slovenska. Najvýraznejšie medzimesačné a medziročné zníženie zaznamenal Bratislavský kraj. Najväčší medzimesačný pokles spomedzi okresov, o 0,86 p.b., evidoval okres Senec, kde sa nezamestnanosť v októbri ustálila na 3,95 percentách.
"Tento mesiac prekonala nezamestnanosť dva podstatné míľniky. Celkovo klesla pod šesť percent a vo všetkých krajoch je už pod desiatimi percentami. Práve vývoj v krajoch bol pre mňa obzvlášť príjemným prekvapením. Vo všetkých nezamestnanosť klesala medzimesačne aj medziročne," zhodnotil minister práce, sociálnych vecí a rodiny Milan Krajniak (Sme rodina).
V
Dotácie
14. 11. 2022
Novelu zákona o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky vyvolala aktuálna kríza na veľkoobchodných trhoch s elektrinou.
Veľkoobchodné ceny elektriny v uplynulom období skokovo narastajú v reakcii na významný rast veľkoobchodnej ceny zemného plynu, na ktorú je cena elektriny naviazaná v dôsledku uplatňovania algoritmov a metodík veľkoobchodných trhov na báze marginálnych nákladov najdrahšej výrobne elektriny, ktorou je v súčasnosti výroba zo zemného plynu.
Ruská agresia voči Ukrajine, sankcie uvalené Európskou úniou a jej medzinárodnými partnermi a protiopatrenia prijaté Ruskom zasahujú do chodu hospodárstva v Slovenskej republike. Rast cien energií, nárast cien komodít elektriny a plynu, má zásadné negatívne vplyvy na hospodárstvo Slovenskej republiky. Výrazný je vplyv na priemysel a malé a stredné podniky, čo môže viesť k obmedzeniam vo výrobe, k rastu cien produktov, či útlmu činnosti firiem.
Cieľom novely zákona sú legislatívne úpravy, ktoré sú potrebné na to, aby Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky mohlo poskytnúť pomoc právnickým osobám a fyzickým osobám – podnikateľom zasiahnutých krízou, na zmiernenie negatívneho vplyvu vysokého nárastu cien elektriny a plynu.
K
Od januára skrachovalo vyše 40 stavebných firiem
11. 11. 2022
Tento rok mala stavebná firma z Košíc našliapnuté na verejné zákazky za milióny. Jedným z projektov pre Cesty SK bola trojmiliónová oprava komunikácie z metropoly východu smerom na ukrajinské hranice. Zmluvu s košickou župou podpísali ešte vo februári, no počas mája ju konatelia vypovedali. Okrem toho mali Cesty SK sanovať aj asfaltku v dedinke Poproč neďaleko druhého najväčšieho mesta na Slovensku. Ani táto zákazka sa nakoniec neuskutoční. Firme totiž došli zdroje a od októbra je v konkurze.
„Oznámili nám, že pre vysoké ceny, ktoré spôsobila vojna, nevedia stavbu zrealizovať za sľúbenú cenu. Korektne sme sa rozišli s tým, že zaplatili aj zmluvnú pokutu,“ potvrdila pre HN starostka Poproča Iveta Komorová Hiľovská. Vedenie dediny s vyše dvomi tisíckami obyvateľov tak muselo znovu vypísať tender. Starostka dodáva, že v súťaži, ktorá trvala šesť mesiacov, sa im už cesta opravuje. Zaplatia za to však o 100-tisíc eur viac, ako bola pôvodná dohoda s Cesty SK. V prípade košickej firmy ide podľa portálu Finstat o najväčšieho úpadcu v tomto roku. Ani zďaleka však nebola jediná, ktorá na trhu skončila.
V