Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Nemecko dôrazne odmietlo návrhy na nový spoločný dlh Európskej únie
27. 1. 2023
Nemecké ministerstvo financií dnes dôrazne odmietlo návrhy na nový spoločný dlh Európskej únie. Krok, ktorý podporuje Francúzsko, juhoeurópske krajiny či predseda Európskej rady Charles Michel, nie je podľa Berlína potrebný a vyslal by trhom zlý signál. Informovala o tom agentúra Reuters.
"V čase rastúcich úrokových sadzieb a vysokej inflácie musí Európska únia vysielať signály v prospech fiškálnej stability, nie v prospech dlhových nástrojov," uviedlo ministerstvo vo vyhlásení. Podľa rezortu by prípadný dlh viedol k strate dôvery na medzinárodných finančných trhoch a pôsobil by proti sprísňovaniu menovej politiky Európskej centrálnej banky, ktorej cieľom je skrotiť infláciu.
Európska únia zatiaľ využila len zlomok prostriedkov z fondu obnovy po pandémii covidu-19, pripomenulo nemecké ministerstvo. Podobne sa vyjadril aj nemecký kancelár Olaf Scholz, podľa ktorého by sa pred diskusiou o novom financovaní mali najprv použiť prostriedky zo spomínaného fondu.
Návrh záverov februárového summitu lídrov Európskej únie počíta so zriadením nového fondu, ktorý by v reakcii na masívne americké a čínske dotácie podporil obzvlášť zelené a digitálne európske projekty. Najmä Francúzsko či juhoeurópske krajiny sa o fonde vyjadrujú pozitívne, holandský premiér Mark Rutte myšlienku na vznik fondu v utorok jednoznačne odmietol.
V
Povinnosti zamestnávateľa
23. 1. 2023
Novela Zákonníka práce č. 350/2022 Z. z. od novembra 2022 doplnila viaceré povinnosti pre zamestnávateľa, ktorý zamestnáva zamestnancov v pracovnom pomere, ako aj osoby formou dohôd o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru a ktoré vychádzajú z transpozície smernice Európskeho parlamentu a Rady (EÚ) 2019/1152 z 20. júna 2019 o transparentných a predvídateľných pracovných podmienkach v Európskej únii.
Nové ustanovenie § 47a určuje, že zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania najmenej v rozsahu týchto údajov:
1. spôsob určovania miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce,
2. ustanovený týždenný pracovný čas, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas,
3. výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia,
4. splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
5. pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru,
6. právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
K
Pracovné podmienky a podmienky zamestnávania
23. 1. 2023
Zamestnávateľ je povinný poskytnúť zamestnancovi písomnú informáciu o jeho pracovných podmienkach a podmienkach zamestnávania osobitne len v prípade, ak pracovná zmluva neobsahuje údaje stanovené Zákonníkom práce.
Pre poskytnutie osobitnej písomnej informácie sú určené nasledovné lehoty:
– do siedmich dní od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí spôsob určovanie miesta výkonu práce alebo určenie hlavného miesta výkonu práce, ak sú v pracovnej zmluve dohodnuté viaceré miesta výkonu práce, ustanovenie týždenného pracovného času, údaj o spôsobe a pravidlách rozvrhnutia pracovného času vrátane predpokladaných pracovných dní a vyrovnávacieho obdobia podľa § 86, § 87 a 87a, rozsah a čas poskytnutia prestávky v práci, nepretržitého denného odpočinku a nepretržitého odpočinku v týždni, pravidlá práce nadčas vrátane mzdového zvýhodnenia za prácu nadčas a splatnosť mzdy a výplata mzdy vrátane výplatných termínov,
– do štyroch týždňov od vzniku pracovného pomeru, ak ide o údaje, medzi ktoré patrí výmera dovolenky alebo spôsob jej určenia, pravidlá skončenia pracovného pomeru, dĺžka výpovednej doby alebo spôsob jej určenia, ak v čase poskytnutia informácie nie je známa, lehota na podanie žaloby o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru, právo na odbornú prípravu poskytovanú zamestnávateľom, ak sa poskytuje, a jej rozsah.
Ak predpokladaná dĺžka trvania pracovného pomeru je kratšia ako 7 dní alebo štyri týždne, zamestnávateľ musí poskytnúť zamestnancovi všetky vyššie uvedené informácie najneskôr do skončenia pracovného pomeru.
Zamestnávateľ môže údaje poskytnúť vo forme odkazu
– na príslušné ustanovenie Zákonníka práce,
– na príslušné ustanovenie osobitného predpisu, alebo
– na príslušné ustanovenie kolektívnej zmluvy. Ak sa pracovné podmienky a podmienky zamestnávania spravujú kolektívnou zmluvou, súčasťou písomnej informácie je aj označenie príslušnej kolektívnej zmluvy a jej zmluvných strán.
Ak je miesto výkonu práce mimo územia Slovenskej republiky, zamestnávateľ v pracovnej zmluve dohodne podľa nového ustanovenia § 44a so zamestnancom aj
a) miesto výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky,
b) dobu výkonu práce v štáte alebo v štátoch mimo územia Slovenskej republiky.
K
Veľký prepad na trhu s bytmi v Bratislave
20. 1. 2023
Vlani sa v hlavnom meste predalo najmenej bytov od finančnej krízy v roku 2008. Predaj nehnuteľností v novostavbách neprekročil hranicu 1 520 predaných bytov, čo je najmenej od finančnej krízy v roku 2008, vyplýva z analýzy spoločnosti Bencont Investments (BI).
Kým v prvom polroku 2022 sa predaju darilo a predalo sa vyše tisíc bytov, v druhom predaj bytov neprekročil ani 500. "Po takmer ôsmich rokoch silného predaja a dvojciferného rastu cien sa tak aktivita na realitnom trhu výrazne ochladila," uviedla BI.
Medziročne priemerná cena nových voľných bytov v Bratislave vzrástla o 15,2 percenta. K najvyššiemu rastu vo výške 33 percent došlo v okrese Bratislava III (Rača) a tiež v Novom Meste. Naopak, najpomalšie rástli ceny nových bytov v Petržalke (približne o šesť percent). Za takýto byt zaplatí zákazník priemerne 296-tisíc eur. Cena nových bytov stúpla asi o desať percent.
Spoločnosť predpokladá, že situácia na realitnom trhu bude v tomto roku podobná ako v druhej polovici vlaňajšieho a ceny nových bytov budú stagnovať.
V