Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Majú pred sebou stavebné firmy dobré obdobie?
21. 8. 2023
Veľké investičné fondy majú častokrát dobrý čuch na ďalší vývoj v ekonomikách. Dvojnásobne to platí u Warrena Buffetta, ktorý je jedným z najbohatších ľudí na svete a stabilne svojimi investíciami výrazne prekonáva priemer trhu.
Veľkí investori a fondy musia kvôli regulačným nariadeniam v USA zverejňovať zmeny vo svojich portfóliách a do 45 dňa od skončenia daného kvartálu tieto zmeny sa následne dostanú na verejnosť. Inak tomu nebolo ani teraz a v priebehu týždňa sme sa teda dozvedeli, ako vidí súčasnú situáciu napríklad aj spomínaný Warren Buffett.
Ten v portfóliu svojej spoločnosti Berkshire Hathaway nerealizoval žiadne významné zmeny, išlo skôr o menšie obchody. Zaujať ale môžu práve úplne nové nákupy troch veľkých amerických stavebných spoločností – D.R. Horton, NVR a Lennar. Investor pridal do portfólia akcie tejto trojky za zhruba 800 miliónov USD. Na prvý pohľad to vyzerá tak, že sa staviteľom domov dariť nebude, lebo sú úrokové sadzby vysoké.
Opak je ale pravdou a ich hodnota od začiatku roka vzrástla asi o 40 %. Vysoké úrokové sadzby totiž ochladzujú trh s postavenými nehnuteľnosťami, keďže predávajúci vyčkávajú kým za dom dostanú viac a kupujúci zase vyčkávajú, kým budú úrokové sadzby na kúpu nehnuteľností nižšie. Jedinou voľbou pre mnoho kupujúcich teda ostáva výstavba nových domov, ktorá je finančne dostupnejšia.
Dlhodobým problémom je v tejto oblasti aj nedostatočná ponuka, ktorá vyhnala ceny realít posledné roky veľmi vysoko. Spoločnosť Berkshire Hathaway má pod sebou aj viacero firiem z oblasti realít, majú teda dobrý prehľad o tom, čo sa na tomto trhu deje. Dané transakcie nemusel realizovať sám Buffett, ale niektorý z jeho investičných manažérov. Nič to ale nemení na tom, že sa tento investor a ľudia okolo neho málokedy mýlia a stavebný sektor v USA má teda pred sebou zrejme dobré obdobie...
B
Benzín a nafta už dva týždne výrazne dražejú
16. 8. 2023
Ceny ropy v posledných týždňoch reagujú na stále silný dopyt, ktorý už dosahuje maximá na úrovni 103 miliónov barelov denne. Dôvodom takéhoto silného dopytu je stále prebiehajúca motoristická sezóna, ako aj oživenie leteckej dopravy počas leta.
Prinášame vám prehľad najdôležitejších udalostí za uplynulé dni v slovenskej a svetovej ekonomike. Súhrn pripravil reportér ekonomickej redakcie Martin Odkladal.
Škrty krajín vyvážajúcich ropu začali účinkovať. Motoristi si poriadne priplácajú: Ceny benzínu a nafty už druhý týždeň rastú. Najpredávanejší 95-oktánový benzín je v porovnaní s predchádzajúcim týždňom drahší o 3,4 %. V priemere tak motoristi platia za liter tohto paliva 1,703 eura. V prípade nafty došlo k takmer 3,8-percentnému zdraženiu. Tá stojí v priemere 1,563 eura.
Na rast cien pohonných látok tlačí drahá základná surovina. Dôvodom drahšej ropy je podľa hlavného ekonóma ČSOB Mareka Gábriša obmedzovanie ponuky zo strany niektorých členov kartelu OPEC+ – predovšetkým Saudskej Arábie a Ruska. Ďalším faktorom bol pokles zásob v USA.
B
Spotrebiteľské ceny medziročne vzrástli o 9,7 percenta
15. 8. 2023
Celková inflácia klesla v júli 2023 už piaty mesiac po sebe, v medziročnom porovnaní boli ceny vyššie o 9,7 %. Spotrebiteľské ceny tovarov a služieb v júli 2023 v porovnaní s júnom klesli o 0,3 %, bol to druhý medzimesačný pokles v tomto roku. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR. Medzimesačne zlacneli potraviny, najmä zelenina, mlieko, syry a vajcia.
Vďaka výpredajom počas júla aj odevy a obuv. Naopak, zdražoval benzín a dovolenky. V medziročnom porovnaní už piaty mesiac pokračovalo spomaľovanie tempa rastu cien potravín na júlovú hodnotu 16,5 %.
Index spotrebiteľských cien sa v júli 2023 medziročne zvýšil za domácnosti zamestnancov o 9,7 %, za nízkopríjmové domácnosti o 10,3 % a za domácnosti dôchodcov o 10 %.
Spolu za sedem mesiacov roka 2023 sa spotrebiteľské ceny medziročne zvýšili o 13 % (za domácnosti zamestnancov o 12,9 %, za nízkopríjmové domácnosti o 13,9 % a za domácnosti dôchodcov o 13,8 %).
B
Nominálna mesačná mzda sa na Slovensku v júni zvýšila vo všetkých odvetviach ekonomiky
15. 8. 2023
Mzdy vo väčšine z nich narástli dvojciferným tempom. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Nominálna mesačná mzda sa počas júna zvýšila vo všetkých desiatich mesačne sledovaných odvetviach ekonomiky. Negatívnemu vplyvu vysokej inflácie odolala v júni polovica sledovaných odvetví.
Najvyšší rast nominálnej mesačnej mzdy predstavoval 15 % a naďalej si ho zachoval sektor ubytovania s priemernou mzdou 1082 eur. Najnižšie tempo rastu miezd pod úrovňou 10 % bolo v doprave, skladovaní, informáciách a komunikácii.
Reálne mzdy vzrástli najdynamickejšie v sektore ubytovania, a to o 3,8 %. Miernejšie rasty miezd boli sledované vo vybraných trhových službách, v stavebníctve či v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev. Pokles reálnych miezd zaznamenal ŠÚ SR v doprave a skladovaní, v predaji a oprave vozidiel, v priemysle a najvýraznejšie poklesli mzdy v odvetví informácie a komunikácie, konkrétne o 4,5 %.
V absolútnej hodnote najvyššie mzdy nad úrovňou 2400 eur mesačne boli v informáciách a komunikácii, vo väčšine mesačne sledovaných odvetví sa priemerná mzda pohybovala od 1046 eur do 1458 eur. Najnižšie mzdy za prvý polrok pretrvali v stavebníctve na úrovni 996 eur a v činnosti reštaurácií a pohostinstiev, kde boli mzdy na úrovni 694 eur.
Pokles zamestnanosti v slovenskom hospodárstve pokračoval aj v júni. Medziročný pokles bol v 7 z 10 sledovaných odvetví ekonomiky. Najvýraznejší medziročný pokles zamestnanosti zaznamenali v oblasti reštaurácií, pohostinstiev a veľkoobchode.
V oboch odvetviach pokles prekročil 3 %, pričom vo veľkoobchode klesá počet zamestnaných osôb od začiatku roka. Pokles zamestnanosti medzi 1,5 % do 1,8 % bol v maloobchode, vybraných trhových službách a tiež v predaji a oprave motorových vozidiel.
Za prvý polrok sa počet zamestnancov medziročne zvýšil v 5 z 10 sledovaných odvetví, najviac však v ubytovaní o 3,9 % a stavebníctve o 2,5 %. Naopak, zamestnancov bolo menej vo vybraných trhových službách o 2,7 %, veľkoobchode o 2 %, doprave a skladovaní o 0,5 % a v priemysle o 0,4 %.
B