Ochrana a využívanie poľnohospodárskej pôdy
31. 3. 2025
Schválený bol zákon, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 220/2004 Z. z. o ochrane a využívaní poľnohospodárskej pôdy.
Pôda je nenahraditeľné národné bohatstvo, a preto je potrebné hľadať ďalšie nástroje jej ochrany ako neobnoviteľného prírodného zdroja pred nepriaznivými dôsledkami klimatických zmien, nešetrným obhospodarovaním, neoprávnenými zábermi atď.
Cieľom novely zákona je ustanovenie právneho rámca pre manažovanie porastov drevín rastúcich mimo lesa na poľnohospodárskej pôde, ktorý v doterajšej právnej úprave využívania poľnohospodárskej pôdy absentuje. Ustanovuje sa možnosť nariadiť odstránenie drevín rastúcich na poľnohospodárskej pôde mimo lesa na pozemkoch, ktoré nemajú charakter lesného porastu a nie sú spôsobilé na preradenie medzi lesné pozemky, pričom predstavujú prekážku udržateľného poľnohospodárskeho využívania poľnohospodárskej pôdy a ich zachovanie nie je účelné z hľadiska ekologickej stability územia. Zmenami sa sleduje zosúladenie legislatívy na úseku ochrany a využívania poľnohospodárskej pôdy so zákonom č. 543/2002 Z. z. o ochrane prírody a krajiny v oblasti ochrany drevín. Ustanovuje sa aj možnosť založiť porast drevín na poľnohospodárskej pôde bez zmeny druhu pozemku na účely založenia agrolesníckych systémov využívania pôdy alebo zakladanie porastov poľnohospodárskej účelovej zelene s pôdoochrannou a ekostabilizačnou funkciou, ktoré prispievajú k ochrane pôdy pred nepriaznivými dôsledkami klimatickej zmeny a k zvyšovaniu biodiverzity poľnohospodárskych ekosystémov a to aj v nadväznosti na Strategický plán SR pre Spoločnú poľnohospodársku politiku, na základe ktorého sa subvencujú tzv. celofarmové ekoschémy ako aj zakladanie a udržiavanie biopásov, bylinných políčok a agrolesníckych systémov. S cieľom zvýšenia ochrany najkvalitnejšej poľnohospodárskej pôdy sa rozširuje povinnosť platenia odvodu za odňatie poľnohospodárskej pôdy podľa jej kvality na všetky poľnohospodárske pôdy, nielen na vybrané pôdy v každom katastrálnom území.
K
Ukladanie správy audítora a výročnej správy do RÚZ
12. 9. 2023
Do registra účtovných závierok sa ukladajú výročné správy, správy audítorov a oznámenie o dátume schválenia ÚZ. Tieto dokumenty sa do RÚZ ukladajú v elektronickej podobe.
Podľa § 23a ods. 5 zákona č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení n.p., účtovná jednotka, na ktorú sa vzťahuje povinnosť overovania účtovnej závierky audítorom podľa § 19, 22 a 22a ZoÚ, ukladá do RÚZ aj správu audítora. Ak účtovná jednotka nemá účtovnú závierku overenú v lehote na podanie daňového priznania, ukladá neoverenú účtovnú závierku a správu audítora uloží v registri dodatočne, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (za účtovnú závierku zostavenú k 31. 12. 2022 do 31. 12. 2023).
Na portáli Finančnej správy SR sa účtovná jednotka (obchodná spoločnosť) prihlási do osobnej internetovej zóny a z ponuky vyberie: Katalógy, Katalóg formulárov, Katalóg elektronických formulárov a následne postupuje podľa predpísaných pravidiel.
K
Uloženie Oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky
12. 9. 2023
Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky ukladá do RÚZ tá účtovná jednotka, ktorá má povinnosť schvaľovania účtovnej závierky.
Ktoré účtovné jednotky sú to, neustanovujú účtovné predpisy, ale osobitné predpisy, podľa ktorých sú účtovné jednotky zriadené. Obchodným spoločnostiam a družstvu povinnosť schválenia účtovnej závierky ustanovuje Obchodný zákonník (zákon č. 513/1991 Zb. v znení n.p.).
Účtovná závierka sa do RÚZ ukladá ako schválená alebo ako neschválená. Ak účtovná jednotka uloží do RÚZ schválenú účtovnú závierku, už nemá povinnosť ukladať do RÚZ oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky.
Ak účtovná jednotka uloží do RÚZ neschválenú účtovnú závierku, môžu nastať dve situácie, a to zostavená účtovná závierka bude bez zmeny schválená alebo účtovné knihy v prípade zistenia chyby v zostavenej, ale neschválenej, účtovnej závierke sa opätovne otvoria a zostaví sa „nová“ riadna účtovná závierka, ktorá bude schválená. Opravná alebo dodatočná účtovná závierka neexistuje, preto aj po opätovnom otvorení účtovných kníh v súlade so ZoÚ možno opäť zostaviť účtovnú závierku len riadnu.
Lehoty uloženia oznámenia o dátume schválenia účtovnej závierky do RÚZ sú do 15 pracovných dní odo dňa schválenia účtovnej závierky, ale najneskôr do konca kalendárneho roka nasledujúceho po roku, ku ktorému sa účtovná závierka zostavuje (účtovná závierka zostavená k 31. 12. 2022 do 31. 12. 2023). Ak zostavená účtovná závierka bude bez zmeny schválená, potom Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky sa musí do RÚZ uložiť v lehote do 15 pracovných dní (nie kalendárnych) od jej schválenia (§ 23a ods. 4 zákona o účtovníctve), najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 7 zákona o účtovníctve).
Ak účtovná jednotka z dôvodu chyby v účtovníctve opätovne otvorí účtovní knihy v súlade so ZoU, po vykonanej oprave zostaví účtovnú závierku opäť ako „riadnu“ a túto uloží do RÚZ do 15 pracovných dní od jej schválenia, najneskôr do jedného roka od skončenia účtovného obdobia, za ktoré sa účtovná závierka zostavuje (§ 23a ods. 7 zákona o účtovníctve). V takomto prípade sa už Oznámenie o dátume schválenia účtovnej závierky do RÚZ už neukladá.
K
Škodové udalosti po živelnej pohrome
11. 9. 2023
Vznik škody je obvykle spojený s konkrétnou udalosťou, má teda konkrétnu príčinu. Škody na majetku, ktoré boli spôsobené za okolností, ktorým podnikatelia nemohli v princípe zabrániť, sú napríklad nečakané prírodnej katastrofy.
Z ich následkami je potrebné sa vysporiadať nielen z hľadiska majetkovo-právneho, ale aj z hľadiska účtovných a daňových predpisov. Z hľadiska právneho sa za škodu považuje majetková ujma, ktorá nastala v majetkovej sfére poškodeného a ktorá je objektívne vyjadriteľná peniazmi ako všeobecným ekvivalentom, v dôsledku čoho je napraviteľná poskytnutím majetkového plnenia. ZDP pojem škody nevymedzuje, ale v § 21 ods.2 písm. e) priamo odkazuje na zákon o účtovníctve. Definícia škody upravená v zákone č. 431/2002 Z. z. o účtovníctve v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o účtovníctve“) platí teda aj pre účely dane z príjmov. Škodou na majetku sa podľa § 26 ods.6 zákona o účtovníctve rozumie neodstrániteľné poškodenie, zničenie, odcudzenie alebo strata majetku. Podľa súčasnej definície škody v zákone o účtovníctve ku škode môže dôjsť na akomkoľvek majetku účtovnej jednotky. Je však potrebné dôsledne rozlišovať odstrániteľné a neodstrániteľné poškodenie alebo zničenie majetku, pretože, ak dôjde k poškodeniu majetku, ktoré účtovná jednotka opravou odstráni, predmetom účtovania nie je účtovanie o škode, ale účtovanie o oprave.
Pri každej škode je dôležité preveriť, či je škoda krytá poistením a teda či vznikla v konkrétnom prípade poistná udalosť. Podľa § 760 Občianskeho zákonníka poistiť možno (okrem iného) majetok pre prípad jeho poškodenia, zničenia, straty, odcudzenia alebo iných škôd, ktoré na ňom vzniknú. Poistnou udalosťou sa pritom rozumie škoda, ktorá je krytá uzavretým poistením.
Ak nastal ich mimoriadny úbytok v dôsledku škody spôsobnej živelnou pohromou, ktorá sa na daňové účely uznáva v plnej výške, výdavky spojené s obstaraním zničených alebo odcudzených zásob, zaúčtované do výdavkov vynaložených na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pri zaplatení týchto zásob, účtovná jednotka ponechá v daňových výdavkoch bez ohľadu na to, či je alebo nie je v súvislosti s takouto škodou udalosťou prijatá náhrada. To znamená, že účtovná jednotka neupravuje (neznižuje) pri uzávierke výdavky o hodnotu zničených zásob v obstarávacích cenách. Škoda na zásobách sa v jednoduchom účtovníctve uvedie ako úbytok v knihe zásob, resp. na skladových kartách.
K
Vnútropodnikové účtovníctvo v s.r.o.
11. 9. 2023
Aj v prípade spoločnosti s ručením obmedzeným platí, že organizácia vnútropodnikového účtovníctva a spôsob jeho účtovnej aplikácie sú plne v kompetencii samotnej účtovnej jednotky.
Pre účely organizácie vnútropodnikového účtovníctva je nevyhnutné definovať jeho podstatný účel, ktorým môže vo všeobecnosti byť:
- získavanie informácií pre široko zamerané riadenie nákladov a výnosov za s.r.o. ako celok a v rozdelení podľa jednotlivých procesov a činností,
- získavanie informácií pre hodnotenie hospodárnosti a efektívnosti jednotlivých výrobkov, prác a služieb, pričom sa porovnávajú skutočné náklady na jednotlivé výkony s vopred stanovenými nákladmi a prijímajú sa cenové úvahy a rozhodnutia,
- získavanie informácií pre hodnotenie hospodárnosti a efektívnosti v jednotlivých vnútropodnikových útvaroch s.r.o., pričom sa tieto informácie využívajú za účelom vyjadrenia prínosu týchto útvarov k celopodnikovým výsledkom, k odmeňovaniu zamestnancov jednotlivých útvarov a pod.
Vedenie vnútropodnikového účtovníctva je upravené v rámci § 6 Opatrenia MF SR č. 23054/2002-92, ktorým sa ustanovujú podrobnosti o postupoch účtovania a rámcovej účtovej osnove pre podnikateľov účtujúcich v sústave podvojného účtovníctva v z.n.p. V zmysle uvedeného ustanovenia možno vnútroorganizačné účtovníctvo organizovať:
a) v rámci analytických účtov k finančnému účtovníctvu, pričom sa využijú účty Vnútroorganizačné náklady a Vnútroorganizačné výnosy, ktoré sa zaradia do účtových skupín 59 a 69,
b) v samostatnom účtovnom okruhu, pre ktorý sa vytvoria účty v rámci voľných účtových tried 8 a 9 a ich obsahová náplň,
c) kombináciou uvedených postupov podľa písmen a) a b).
Platí tiež, že vo vnútroorganizačnom účtovníctve môže byť obdobie účtovania a vykazovania kratšie ako účtovné obdobie. Spojovacie účty preukazujúce nadväznosť medzi finančným účtovníctvom a vnútroorganizačným účtovníctvom pri jeho organizácii v samostatnom účtovnom okruhu sa vytvárajú v rámci účtových tried 8 a 9 alebo ich funkciu nahrádza technické spracovanie dát. Potrebné je tiež poznamenať, že účty vnútroorganizačného účtovníctva je potrebné uviesť v rámci účtového rozvrhu účtovnej jednotky.