Zákon ľudovej školy: Aj politik, ktorý stále niečo ráta, sa raz preráta.

Ekologický zákon: Každá politická strana po krátkom čase pripomína žumpu. Najväčšie kusy sa dostanú navrch.

Zákon zbytočnosti: Parlamentná politika je jediná hra, pri ktorej nie je treba používať zdravý rozum.

Kompromis je vždy nákladnejší, ako ktorákoľvek z dvoch pôvodne navrhnutých alternatív.

Malé peniaze sa zarábajú rukami, veľké hlavou.

Bez ohľadu na to, čo zlé sa stane, vždy sa nájde niekto, kto povie, že to predvídal.

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Slovenský slord sa rozčuľuje: „A berte na vedomie, doktorko, že len čo sa postavím na nohy, nájdem si iného osobného lekára!“ „Ale prečo, vaše slordstvo_“ „Môjmu sluhovi Ďurovi ste na angínu predpísali tie isté lieky ako mne!“

Všetko sa dá robiť ľahšie.

Keď sa veci nedaria, každá snaha o ich zlepšenie vedie len k horšiemu.

Geniálne riešenie človeka napadne vždy až potom, ako s ním prišiel niekto iný.