Obmedzenie platieb v hotovosti po novom
7. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu.
Doteraz právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 15 000 eur pre fyzické osoby – nepodnikateľov.
V procese schvaľovania novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Tak ako pred účinnosťou zákona, tak aj po roku 2013 sa daňové podvody s nadmerným odpočtom vyskytovali a viaceré z nich dokonca prerástli aj do medializovaných káuz s politickým presahom. Naopak v čase pandémie COVID-19 sa na uplatňovanie zákona vzťahovala výnimka podľa § 8 písm. h) zákona a žiadne väčšie daňové podvody zatiaľ medializované neboli. Možno z toho všeobecne vyvodzovať záver, že osem rokov trvajúci zákaz na boj s daňovými únikmi vplyv nemal.
Odhliadnuc od vyššie uvedených aplikačných problémov je potrebné spomenúť aj rast mzdovej a cenovej hladiny od roku 2013, kedy zákon začal platiť. Suma 5 000 eur v roku 2013 už jednoducho nie je tá istá suma aj v roku 2023. Pri zvažovaní viacerých variantov, či percentuálne zvýšiť aj hranicu 5 000 eur aj hranicu 15 000 eur približne o mieru inflácie alebo nastaviť jednu spoločnú hranicu pre fyzické aj právnické osoby, sa predkladatelia zhodli na vytvorení jednej spoločnej hranice; rozhodli sa nezvyšovať pätnásťtisícovú hranicu a dorovnať na túto hranicu aj hranicu právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov.
K
Zvýšenie bankového odvodu ohrozí stabilitu celej SK ekonomiky
8. 11. 2019
Zamestnávatelia združení v Republikovej únii zamestnávateľov (RÚZ) zásadne nesúhlasia s predĺžením platnosti a zdvojnásobením bankového odvodu. Takýto krok podľa nich nezasiahne len bankový sektor, ale ohrozí stabilitu celej slovenskej ekonomiky.
Zamestnávatelia zároveň vyzývajú poslancov parlamentu, aby svojím konaním nezneisťovali domácich či zahraničných investorov účelovými populistickými opatreniami, ktoré sa navyše prijímajú v takom krátkom období pred koncom volebného cyklu. Zamestnávatelia uviedli, že dlhodobo upozorňujú na škodlivosť selektívneho zdaňovania vybraných skupín firiem, ktoré na Slovensku predstavujú špeciálne odvody bánk, poisťovní či subjektov pôsobiacich v regulovaných odvetviach.
Zvýšenie bankového odvodu zasiahne ziskovosť celého sektora
6. 11. 2019
Zvýšenie bankového odvodu na Slovensku zasiahne ziskovosť celého bankového sektora. Upozorňuje na to Národná banka Slovenska (NBS). NBS vyčíslila, že kým súčasný 0,2-percentný odvod tvoril približne 16 percent zo zisku bánk v roku 2018, zvýšený 0,4-percentný odvod by predstavoval až 33-percentný podiel na zisku bánk.
V prípade poklesu zisku v krízových rokoch však môže odvod tvoriť až podstatnú časť zisku. Národná banka preto stabilnú ziskovosť považuje sa základný pilier stability bankového sektora. Okrem toho uviedla, že ziskovosť je primárnym zdrojom na pokrytie strát bánk a zároveň dôležitým zdrojom pre zvyšovanie kapitálu bánk. "Ak by banky neboli schopné tvoriť zisk, z dlhodobého hľadiska to môže negatívne vplývať na ochotu materských bánk investovať v slovenskom bankovom sektore a aj na finančnú stabilitu bankového sektora," uviedla pre TASR hovorkyňa NBS Martina Vráblik Solčányiová.
Slovenský plynovod chcú napojiť na Turecko
4. 11. 2019
Turecký prepravca plynu má záujem o slovenský projekt Eastring. S Eustreamom rokuje o obsadení prepravných kapacít v miliardách kubíkov ročne.
Ruský zemný plyn si našiel novú cestu na Slovensko. A nie je to cez projekt Nord Stream 2, ktorý sprevádzajú problémy. Rovnako ani tradičnou trasou cez ukrajinské územie, kde sú rokovania o novom kontrakte na prepravu od budúceho roka na bode mrazu. Namiesto toho môže cez naše kohútiky potiecť plyn z Blízkeho východu. Konkrétne z projektu Turkstream, ktorý sa má napojiť na „náš“ Eastring.
Slovenský priemysel nie je pripravený na hackerov
1. 11. 2019
Na jednej strane človek sediaci za počítačom, na druhej chaos v obrovskej fabrike na výrobu hliníka. Firma zistila, že sa stala terčom kyberútoku. V zmätku odpája zariadenia od internetu a prechádza na manuálne riadenie výroby. Je však už neskoro. Útočníci zaheslovali firemné počítače a za dešifrovanie požadujú 41 miliónov eur v digitálnej mene.
To nie je scenár akčného filmu, ale reálna skúsenosť nórskeho koncernu Norsk Hydro, ktorý sa udial v polovici mája tohto roka. Následky útoku neobišli ani Slovensko, keďže spoločnosť má aktivity aj u nás. Pod Nórov patria prevádzky Slovalco a Hydro Extrusion Slovakia. Norsk Hydro síce krízu zažehnala, no prieskum spoločnosti Soitron ukazuje, že scenár sa môže opakovať. Vystavených riziku prienikov z internetu je minimálne 509 riadiacich systémov našich priemyselných firiem. Ohrozené sú výrobné firmy i malé elektrárne, ako aj riadiace systémy renomovaných svetových výrobcov.