Murphy radí
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Mnohí si trúfajú na viac, ako v skutočnosti dokážu.
Kým sa dvaja bijú, tretí si privlastňuje plody ich práce.
Veľké oči vedú k prázdnemu žalúdku.
(Murphyho zákony v bájkach)
Ako sa správajú veci - VIII. večer
Ak vrtochy pomáhajú pracovníkovi dosahovať špičkové výkony, tak sa šéf musí vedieť s nimi vyrovnať.
Ak určitá organizácia existuje, tak vznikla na to, aby sa aspoň čiastočne eliminovali slabiny jednotlivcov.
Príroda cíti k ľuďom odpor. Ak je na to čo i len jediná možnosť, príroda ti zaklame rovno do očí.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Kde končí pozemská púť
Človek počas svojej pozemskej púte narobí svojim blízkym často starosti. A zo zotrvačnosti v tejto zábave pokračuje aj po smrti.
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)
Človek očami klasikov
Riadny tovar ľahko nájde kupca, aj keď bude na nenápadnom mieste.
Moc sa dá skôr udržať rozvážnymi ako prísnymi rozhodnutiami.
Hnev bráni duchu poznať pravdu.
(Myšlienky bez cla)
Oheň a voda
Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)
Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)