Obmedzenie platieb v hotovosti po novom
7. 6. 2023
Cieľom novely zákona č. 394/2012 Z. z. o obmedzení platieb v hotovosti je zjednotenie súm, do výšky ktorých sú umožnené platby v hotovosti, a to na úrovni jednotnej sumy 15 000 eur bez ohľadu na to, či ide o fyzickú osobu alebo o právnickú osobu.
Doteraz právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 5 000 eur pre právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov a takisto súčasná právna úprava neumožňovala platby v hotovosti nad sumu 15 000 eur pre fyzické osoby – nepodnikateľov.
V procese schvaľovania novely zákona o obmedzení platieb v hotovosti v roku 2012 vtedajšia vláda odôvodňovala potrebu jeho schválenia bojom proti daňovým únikom a kreatívnemu účtovníctvu. Tak ako pred účinnosťou zákona, tak aj po roku 2013 sa daňové podvody s nadmerným odpočtom vyskytovali a viaceré z nich dokonca prerástli aj do medializovaných káuz s politickým presahom. Naopak v čase pandémie COVID-19 sa na uplatňovanie zákona vzťahovala výnimka podľa § 8 písm. h) zákona a žiadne väčšie daňové podvody zatiaľ medializované neboli. Možno z toho všeobecne vyvodzovať záver, že osem rokov trvajúci zákaz na boj s daňovými únikmi vplyv nemal.
Odhliadnuc od vyššie uvedených aplikačných problémov je potrebné spomenúť aj rast mzdovej a cenovej hladiny od roku 2013, kedy zákon začal platiť. Suma 5 000 eur v roku 2013 už jednoducho nie je tá istá suma aj v roku 2023. Pri zvažovaní viacerých variantov, či percentuálne zvýšiť aj hranicu 5 000 eur aj hranicu 15 000 eur približne o mieru inflácie alebo nastaviť jednu spoločnú hranicu pre fyzické aj právnické osoby, sa predkladatelia zhodli na vytvorení jednej spoločnej hranice; rozhodli sa nezvyšovať pätnásťtisícovú hranicu a dorovnať na túto hranicu aj hranicu právnické osoby a fyzické osoby - podnikateľov.
K
Na Slovensku končí ďalšia nebankovka
20. 10. 2017
Spočnosť Fair Credit Slovakia, ktorá spadá pod Fair Credit Holding, opúšťa slovenský trh. Nebanková spoločnosť, ktorá ponúkala krátke bezhotovostné pôžičky, doplatila na obmedzenie výšky úrokovej sadzby a zákaz doplnkových služieb. Po spoločnosti Provident Financial ide tak o ďalšiu nebankovku, ktorá končí pre prísnejšie pravidlá. Informáciu priniesol portál e15.cz.
d roku 2015 môžu nebankovky svojim klientom účtovať najviac dvojnásobné úroky v porovnaní s bežnými komerčnými bankami. Ďalšou zmenou je nemožnosť účtovať si dodatočné poplatky, napríklad za osobný výber splátok. Nebankovky tiež nemôžu v zmluvách používať rozdielne veľkosti písma, zákazníci sa nesmú cyklicky zadlžovať, a podobne. Spoločnosť v tomto roku zastavila poskytovanie nových pôžičiek, v podstate sa stará len o tie existujúce. Úplný zánik podnikania na Slovensku odhaduje Konvička možno až na budúci rok. Na webovej stránke je uvedené, že spoločnosť od 23. mája pozastavuje poskytovanie úverov zákazníkom.
aktuality.sk
18. 10. 2017
Slovensko má na to, aby zvládlo bez akýchkoľvek negatív či otrasov rast minimálnej mzdy na úroveň 480 eur mesačne. Po rokovaní vlády to v stredu zdôraznil štátny tajomník ministerstva práce Branislav Ondruš s tým, že to vychádza z analýz, ktoré si pred návrhom na takýto rast minimálneho zárobku urobil rezort.
Sme hlboko presvedčení o tom, že takéto stanovenie minimálnej mzdy pôsobí pozitívne na vývoj nezamestnanosti v Slovenskej republike, a to predovšetkým preto, lebo zvyšuje motiváciu ľudí pracovať," uviedol Ondruš.
Ani v okresoch s najvyššou mierou nezamestnanosti podľa neho rast minimálnej mzdy nelikviduje pracovné miesta či nebráni ľuďom, aby si prácu našli.
Sme si vedomí toho, že zvyšovanie minimálnej mzdy vytvára tlak na zvyšovanie všetkých miezd v ekonomike," dodal Ondruš. Ministerstvo podľa neho s týmto tvrdením súhlasí, je si ho vedomé a aj práve preto pristupuje k rastu minimálnej mzdy. Aby prispelo vo všeobecnosti k zvýšeniu platov v slovenskej ekonomike.
Vláda v stredu odobrila zvýšenie minimálnej mzdy od budúceho roka zo súčasných 435 eur na 480 eur mesačne, čo predstavuje rast o 10,34 percent. Minimálna hodinová mzda zamestnancov tak dosiahne 2,759 eura.
Richter pracuje na nových zmenách. Pracujúci by mohli odísť do preddôchodku.
18. 10. 2017
Pracujúci by mali mať možnosť odchodu do tzv. preddôchodku.
Zmenu zákona pripravuje ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny a malo by ho dať do medzirezortného pripomienkového konania do konca roka.
Avizoval to v sobotu šéf rezortu Ján Richter (Smer-SD) počas zhromaždenia odborárov a ich sympatizantov v Bratislave. Tí žiadajú tzv. zastropovanie dôchodkového veku preddôchodok.
"Preddôchodok by ešte tento rok mal ísť do medzirezortného pripomienkového konania tak, aby v budúcom roku prešiel parlamentom,"povedal Richter.
Treba však podľa neho hľadať aj riešenie ohľadom tretieho dôchodkového piliera, keďže ten podľa ministra s preddôchodkom úzko súvisí. Mal by sa podľa Richtera hľadať spôsob, aby zamestnávateľ navýšil prostriedky, a tiež aby boli peniaze v treťom dôchodkovom pilieri lepšie zhodnocované.
Rezort by nechcel limitovať skupiny pracovníkov, ktorí by mohli využiť inštitút preddôchodku. "Malo by sa to týkať ľudí, ktorí budú mať povedzme päť rokov do riadneho odchodu na dôchodok," povedal. Preddôchodok by mal mať podľa ministra zmysel v tom, že pracovník by si pomocou nasporených prostriedkov vyplatil podlžnosti voči Sociálnej poisťovni za spomínaných päť rokov, kedy už chce byť na dôchodku. Tak by sa zabezpečilo, aby skorší odchod do dôchodku nemal negatívny vplyv na výpočet dôchodkovej dávky.
Výzve odborárov sú otvorení. Pokiaľ ide o požiadavku odborárov o tzv. zastropovanie dôchodkového veku, v Smere-SD si to podľa Richtera vedia predstaviť.
"Nehovorím, že sa úplne stotožňujeme s požiadavkou odborárov ohľadom 64 rokov, tá otázka je otvorená, treba k tomu dospieť na základe analýzy,"
povedal Richter. Odborári chcú, aby bola zákonom stanovená maximálna hranica veku pre odchod do starobného dôchodku na 64 rokov.
"Čiže nie materstvo, ale výchova detí by bola istým spôsobom ohodnotená," doplnil Richter. Vie si predstaviť, že nárok na skorší odchod do dôchodku bez straty na výške dôchodkovej dávky by mohla mať osoba, ktorá vychovala napríklad tri deti. Je to zatiaľ iba zámer, o ktorom chce Richter hovoriť so sociálnymi aj politickými partnermi. Ak by vyšiel, mohol by ho predložiť na budúci rok.
Slovensko si požičalo až na 30 rokov
16. 10. 2017
Pre rakúskych a nemeckých investorov sú slovenské dlhopisy atraktívnejšie ako domáce. Dôvodom je atraktívnejší úrok. V nemecky hovoriacich krajinách skončila až polovica najnovšej emisie 30-ročných obligácií. Cenné papiere s takou dlhou splatnosťou sme vydali prvý raz.
Ročný výnos bol stanovený na dve percentá, čo je približne na úrovni susedného Česka. Na porovnanie: nemecké tridsaťročné dlhopisy sa predávajú so sadzbou okolo 1,25 percenta. Celkový záujem dosiahol takmer 2,8 miliardy. Dôvodom záujmu v germánskych štátoch je podľa analytika Finlord Borisa Tomčiaka to, že „majú obrovský prebytok kapitálu a investíciou do slovenských dlhopisov dokážu mierne zvýšiť výnosy svojich portfólií“. Dôležitou správou je podľa neho aj fakt, že väčšina investorov je zo západnej Európy, pričom zo Slovenska iba jedno percento.