Murphy radí
Svetlá budúcnosť
Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“
„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“
Raz po preflámovanej noci sa slord pýta svojho služobníka Ďura: „Ďuro, povedzte mi, má náš záchod dvojkrídlové dvere?“. „Nie, pane.“ „Dofrasa, tak potom som včera použil skriňu.“
(Myšlienky bez cla)
Kde končí pozemská púť
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
Na to, že v živote nič nie je zadarmo, si už človek zvykol. Ale na to, že bez peňazí nemôže človek ani zomrieť, si budeme musieť ešte len zvykať.
Smrť sa neriadi našim plánmi. (Moliére)
(Zrnká úsmevu)
Ako bojovať s klebetou
Úspešný človek je ten, kto dokáže o ostatných vymyslieť viac klebiet ako oni o ňom.
Väčšina ľudí si zaslúži povesť, ktorú majú.
Ak dozrel čas, klebetu nič nezastaví.
(Murphyho zákony – novela pre XXI. storočie)
Opatrnosti nie je nikdy dosť
Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.
Čo nebije priamo do očí, zostane nepovšimnuté.
Dobrého veľa nebýva, zato zlé prichádza v húfoch.
(Murphyho zákony v bájkach)
Parkinsonove zákony - V. večer
Keď už nevieš čo robíš, rob to aspoň precízne.
Priprav sa na to, že najväčšie uznanie sa dostane tomu, kto spravil najmenej.
Úradníci sa zamestnávajú prácou navzájom bez toho, aby na to potrebovali okolie.
(Murphyho zákony po poslednej novele)