Obchodný deficit na Slovensku v júli klesol
9. 9. 2022
Júnové pasívne saldo zahraničného obchodu SR vzrástlo, na konci 1. polroka sa opäť šplhalo k dvom miliardám eur. Informoval o tom Štatistický rad Slovenskej republiky.
Najvýraznejšiu pasívnu bilanciu v zahraničnom obchode za prvý polrok 2022 mala Slovenská republika s Ruskou federáciou, Kórejskou republikou a s Čínou. Vývoz výrazne prevýšil dovoz v obchodovaní najmä s Nemeckom, Maďarskom a Českom.
Na základe spresnených údajov v júni 2022 celkový vývoz tovaru medziročne vzrástol o 14,2 percenta na 8,82 miliardy eur a celkový dovoz sa zvýšil o 19 percent na 8,94 miliardy eur. Saldo zahraničného obchodu Slovenskej republiky tak bolo v júni pasívne v objeme 122,6 milióna eur, v rovnakom období 2021 bolo, naopak, saldo aktívne v objeme 211,1 milióna eur.
Prvých šesť mesiacov roka vývoz prevyšoval dovoz iba v máji, čo sa odrazilo na negatívnom výsledku kumulovaného salda zahraničného obchodu, ktoré bolo za 1. polrok 2022 pasívne v hodnote 1,74 miliardy eur.
Najväčšie pasívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Ruskou federáciou (4,18 miliardy eur), Kórejskou republikou (2,73 miliardy eur), Čínou (2,48 miliardy eur), Vietnamom (2,15 miliardy eur), Taiwanom (292 milióna eur), Malajziou (285,6 milióna eur) a Bangladéšom (205,9 milióna eur).
Najväčšie aktívne saldo za 1. polrok 2022 mala SR s Nemeckom (3,2 miliardy eur), Maďarskom (1,96 miliardy eur), Českom (1,69 miliardy eur), Rakúskom (1,48 miliardy eur), Poľskom (1,4 miliardy eur), Francúzskom (1,39 miliardy eur), Spojeným kráľovstvom (1,23 miliardy eur), Spojenými štátmi americkými (935,8 milióna eur), Talianskom (893,6 milióna eur), Rumunskom (489,4 milióna eur) a Španielskom (465,3 milióna eur).
V
(Zdroj: hnonline.sk)
Rozpočtové pravidlá VS
4. 12. 2020
Novelou zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy sa zabezpečuje plnenie úloh vyplývajúcich z Programového vyhlásenia vlády Slovenskej republiky na roky 2020 – 2024 vo vzťahu k posilneniu transparentnosti verejných financií.
Dopĺňajú a precizujú sa pravidlá pre tvorbu a použitie rezerv v štátnom rozpočte, ktorými sa má dosiahnuť sprehľadnenie ich tvorby a použitia. Zároveň sa ustanovujú obsahové náležitosti informácie o hospodárení s rozpočtovými rezervami, ktorú predkladá vláda Slovenskej republiky Národnej rade Slovenskej republiky, čo prispeje k posilneniu transparentnosti vo vzťahu k hospodáreniu s rozpočtovými rezervami.
Zákonom sa zabezpečuje, aby sa prognózy Výboru pre daňové prognózy v plnej miere preberali do návrhu rozpočtu verejnej správy, a to vypustením možnosti, aby návrh rozpočtu verejnej správy obsahoval daňové a odvodové príjmy štátneho rozpočtu, ktoré neboli obsiahnuté v prognóze Výboru pre daňové prognózy.
Novelou sa zároveň upravujú jednotné pravidlá a podmienky poskytovania návratných finančných výpomocí zo štátnych finančných aktív, na základe ktorých návratnú finančnú výpomoc zo štátnych finančných aktív bude možné poskytnúť obciam, vyšším územným celkom a iným právnickým osobám, a to len po predchádzajúcom súhlase vlády Slovenskej republiky.
Zároveň sa stanovuje povinnosť ministerstvu financií zverejňovať očakávanú skutočnosť bežného rozpočtového roka v porovnaní so schváleným rozpočtom verejnej správy na bežný rozpočtový rok.
K
Financovanie základných škôl, stredných škôl a školských zariadení
4. 12. 2020
Cieľom novely zákona o financovaní základných škôl, stredných škôl a školských zariadení je úprava niektorých aspektov financovania regionálneho školstva vzhľadom na zavedenie povinného predprimárneho vzdelávania.
Novela zákona upravuje tieto základné okruhy riešení:
- zber údajov za deti so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami v „bežných“ materských školách,
- dodatočný zber údajov za deti materských škôl po 15. septembri príslušného školského roka na účely určovania normatívneho príspevku a na účely rozdeľovania a poukazovania výnosu dane z príjmov obciam na nasledujúci kalendárny rok,
- úprava prideľovania príspevku na výchovu a vzdelávanie pre materskú školu.
Vzhľadom na skutočnosť, aby do prerozdelenia podielových daní a normatívneho príspevku v roku 2021 vstúpili aj zvýšené počty detí materských škôl z nových kapacít, sa zaviedla účinnosť dňom vyhlásenia okrem ustanovení, ktoré sú priamo naviazané na účinnosť zákona č. 209/2019 Z. z. (t. j. od 1. 1. 2021).
K
Byty sú poriadne drahé. Na jar príde zmena
2. 12. 2020
Dopyt po vlastnom bývaní neutícha napriek ďalšiemu rastu cien. Záujem o kúpu nehnuteľností sa bude zvyšovať.
Rast cien nehnuteľností nestráca na sile. V treťom kvartáli vyskočili medziročne o 8,5 percenta. Oproti predošlému štvrťroku to predstavuje 1,5-percentné stúpanie. Dôvod sa nemení: ponuka stále výrazne zaostáva za dopytom. V rámci krajín OECD máme jeden z najvyšších podielov vlastníctva domov a bytov.
V
Zotavenie z koronakrízy nebude také rýchle, ako očakával Heger
2. 12. 2020
Slovenská ekonomika v roku 2020 klesne o 6,3 percenta. Na budúci rok však ožije a vzrastie približne o 2,7 percenta, v roku 2022 sa tempo jej rastu zrýchli na 4,3 percenta. Uviedla to vo svojej najnovšej decembrovej prognóze Organizácia pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) so sídlom v Paríži.
Slovensko tak čaká pomalšie zotavenie v porovnaní s tým, čo predpovedá ministerstvo financií. To síce na základe septembrovej prognózy očakáva, že slovenská ekonomika sa prepadne v tomto roku o 6,7 percenta. To je o 0,4 percentuálneho bodu viac ako podľa OECD.
Zásadný rozdiel je však v budúcom roku. Tam je rezort Eduarda Hegera podstatne optimistickejší, keď prognózuje rast HDP na úrovni 5,5 percenta. Podľa OECD sa budeme zotavovať o 1,8 percentuálneho bodu pomalším tempom.
V