Štyria slordi pravidelne kažý štvrtok hrávajú v klube bridž. Až raz namiesto slorda Cesnacka príde jeho sluha Ďuro s odkazom: „Jeho slordstvo má dámsku návštevu. Odkazuje vám, že ak bude môcť, tak nepríde, a ak nebude môcť, tak príde.“

„Ďuro, slady nepríde ku stolu?“ „Nie pane, dnes ráno ste ju ráčili zastreliť.“ „Ach áno, už si spomínam. Akurát som netušil, že preto bude tak dlho naštvaná.“

Storočného slovenského slorda sa pýtajú na jeho záľuby. „Ženy a poľovačky.“ „A na čo najradšej poľujete?“ „No predsa na ženy.“

Tam, kde je hlúposť dostatočným vysvetlením, netreba hľadať iné vysvetlenia.

Dôvod, prečo sa múdrym nepodarilo vytvoriť nič, na čo by boli hlupáci krátki, je v tom, že neustále podceňujú genialitu hlupákov.

Jeden hlupák skomplikuje vec natoľko, že si s ňou neporadí tisíc múdrych.

Medzi ľuďmi sa nič nešíri rýchlejšie ako klebeta.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Nečestná korisť nevedie k dobrým výsledkom.

Platí ešte: „Chudoba cti netratí“? Platí, ale všetko ostatné je za peniaze.

Ktorý je prvý známy boj o trh? Boj medzi Kainom a Ábelom o priazeň Hospodina.

Daňový úrad je dielom božím alebo satanovým? Ako sa to vezme. Pre toho, kto dane platí, to je trest boží. Toho, kto ich neplatí, čakajú muky pekelné.