Veci nikdy nie sú také príjemné, ako sa na prvý pohľad zdajú, a tak jednoduché, ako si predstavujeme.

Nič nie je väčšie a silnejšie ako strach.

Sila, ktorú nemáme pod kontrolou, začne v prvom rade pôsobiť proti nám.

Dôstojník, aby povzbudil vo vojakoch bojového ducha, zápalisto reční: - Vojaci! Teraz nadišiel veľký a slávny okamih. Dnes pôjde muž proti mužovi! Tu sa opatrne ozve vojak Ábeles: - S dovolením, nemohli by ste mi ukázať toho môjho? Ja by som sa s ním hádam aj dohodol...!

Poznanie je poklad, ale kľúčom k nemu je prax. (Fuller)

Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.

Duševné choroby sú: nesmierna túžba po bohatstve, po sláve, po rozkošiach a po vláde.

Na tej istej lúke vôl hľadá trávu, pes zajaca a bocian jaštericu.

Hnev bráni duchu poznať pravdu.

Aj malá vec môže byť príčinou veľkej katastrofy. Opatrnosti preto nikdy nie je nazvyš - hlavne vtedy nie, ak má človek dobré miesto.

Nikto nemôže mať všetko odrazu - aj krásu aj rozum.

Ak sa veci majú pokaziť, tak sa pokazia nezávisle od miesta, kam ich schováme.