Murphy radí
Všetko má svoj koniec
Ak máš pochybnosti o budúcom vývoji, predpokladaj, že zlý trend bude pokračovať.
Ak človeku všetko hrá do karát, ide po zlej ceste.
Tajomstvom pružného postoja je nerozhodnosť.
(Murphyho Zbierka zákonov)
Deti naše poklady
Učiteľka sa pýta v škole malého Móricka: - Móricko, vraj sa vám narodili dvojčatá. Je to pravda? Áno prosím, A už vieš, ako sa budú volať? Ocko povedal, že Himl a Hergot
Móric sa vráti zo školy a chváli sa matke, že bude hrať divadlo. A akú úlohu ti pridelili? - pýta sa matka. – Budem manželom, hovorí hrdo Móric. Matke sa to však vôbec nepáči a prikazuje Móricovi: - Zajtra povedz učiteľke, aby ti dala úlohu, kde budeš aj hovoriť!
Katechéta na hodine náboženstva vysvetľuje deťom, že Boh je prítomný všade. Tu sa prihlási Móric: A naozaj všade? Áno všade – prízvukuje katechéta. Aj v našej pivnici? Pochopiteľne, že aj tam. Tak to klamete, my pivnicu totiž nemáme!
(Zrnká úsmevu)
Zákony života
Zákon relativity: Rovné cesty vedú priamo do pekla. Ostatné tam vedú okľukou.
Najjednoduchšie je to, čo vyzerá najzložitejšie.
Ak niečo funguje, je to pasca. Pravdaže len za predpokladu, že ide o pascu na človeka.
(Murphyho zákonník)
O manželstve a veciach s tým súvisiacich
Váš manželský partner bude v zlom stáť vždy pri vás – aby to zlé bolo aj hmatateľné.
V okamihu, keď sa začnete o niekoho zaujímať, začne on prejavovať priazeň inému.
Ak ste vždy dobre naladený, máte kopu priateľov a priateliek, máte perfektné sny, je čas prestať s drogami...
(Murphyho zákonník)
Kde končí pozemská púť
Kým človek chodí po matičke zemi, robí hlúposti a tára hlúposti. Keď zomrie, píšu mu zasa príbuzní hlúposti na náhrobný kameň. Možno preto, aby nebožtíka trochu pobavili.
V živote existujú len dve istoty: to, že človek raz zomrie, a to, že dokiaľ nezomrie, musí platiť dane. Aj keď o tom všetci vedia, každý sa tomu bráni – smrti aj plateniu.
Pán Winterstein stretne pohrebný sprievod. Zastane a naraz vidí, že za pohrebným vozom kráča Kohn. Nenápadne sa k nemu pridá a šeptom sa pýta: - Čože Kohn? Manželka? – Nie, svokra, - informuje Kohn. Winterstein pokýva uznanlio hlavou: - Svokra? No – tiež dobré!
(Zrnká úsmevu)