Nevŕtajte do vecí – pokazia sa aj samy!

Proti tým, čom vám chcú dobre, niet ochrany.

Matka príroda je macocha.

Kto veciam nerozumie, toho je nebezpečné pustiť medzi veci.

Skúsenosť je čosi, čo človek získa zásadne až chvíľu po tom, ako to práve potreboval.

História ľudstva je skladišťom hlúpostí, kde sa sem – tam v kúte nachádzajú úbohé zvyšky zdravého rozumu.

Ľudí delíme na chudobných a bohatých, múdrych a hlúpych. Mať okolo seba samých chudobných je často deprimujúce. Ale mať okolo seba len samých hlupákov, to už radšej ísť do pekla. Je to síce miesto, kde neustále horí oheň, vo vzduchu je cítiť síru a ostanú sa tam všetci tí, ktorí zhrešili – cudzoložníci, modloslužobníci, pokrytci, nadutci a nehanebnice. Ale všimnite si, že o žiadnych hlupákoch v pekle sa nikto nezmieňuje...

Zastaví žobrák boháča na ulici pýta si almužnu. Prečo radšej nejdete pracovať! Veď máte obe ruky aj nohy zdravé! Hádam si ich mám nechať kvôli pár drobným odrezať?

Aj logické uvažovanie môže byť niekedy životu nebezpečné.

Pravdepodobnosť, že sa niečo stane, je nepriamoúmerná tomu, nakoľko je žiaduce, aby sa tak stalo.

Čas potrebný na uvedenie vecí do pôvodného stavu je nepriamo úmerný času, potrebnému na jej poškodenie.

Akonáhle s niečím začneme, ukáže sa, že čosi iné bolo treba urobiť predtým.