Murphy radí
Ako si komplikovať život - II. večer
Súčiastka s najkratšou životnosťou sa vždy dostane na najmenej prístupné miesto zariadenia.
Prvoradou úlohou projektanta je, aby výrobcovi sťažil a údržbárom znemožnil prácu.
Ak pokus vyjde hneď na prvý raz, niekde sa stala chyba.
(Murphyho zákony po poslednej novele)
Človek očami klasikov
Never prítomnému šťastiu.
Človek sa má zaoberať takým odborom, ktorý má rád.
Múdreho človeka neľaká ani chudoba, ani smrť, ani väzenie.
(Myšlienky bez cla)
Politika a politici
Politika je umenie vyvolávať problémy, vidieť ich všade, chybne ich hodnotiť a na ich odstránenie použiť najhoršie riešenia.
Vláda má tendenciu sa rozrastať bez ohľadu na to, či národný dôchodok rastie, alebo klesá.
Na tom, aby z prachu vesmíru vznikla Zem, pracoval celý vesmír tisícky rokov. Na to, aby sa Zem zmenila na vesmírny prach, stačí jeden hlúpy politik a pár sekúnd.
(Murphyho zákony - úplné znenie s komentárom)
Všeobecné ustanovenia
Neexistuje cesta, po ktorej by sa dala chyba obísť.
Je zdravšie mať vodu v topánkach, ako ležať na ľade v márnici.
Skazené veci vyzerajú vždy lepšie, ako tie neskazené.
(Murphyho zákonník)
Oheň a voda
Prebieha zákopová vojna. Priateľský vojak Kohn každé ráno vystrčí zo zákopu na palici svoju prilbu a nepriateľský vojak zo zákopu naproti do nej celý deň strieľa. Aj dnes Kohn vystrčí prilbu – a nič – streľba žiadna. – Hej, prečo nestrieľaš – kričí na nepriateľa vojak Kohn. – Minuli sa mi náboje, - kričí naspäť nepriateľský vojak. – Predám za dolár kus. Ak vezmeš celú tisícku, dám ti päť percent zľavu, - ponúka vojak Kohn.
Zo štatistiky vyplýva, že najčastejšou príčinou, pre ktorú branci nemôžu ísť na vojnu, vôbec nie je náhle úmrtie dotyčného. Podľa našich zistení s takouto diagnózou ešte nikoho neodviedli. Regrúti sa, ktovie prečo, chytajú diagnóz s oveľa nižšou šancou na úspech. Takýmito sú predovšetkým slepota a hluchota. Hluchotu neodporúčame – mohli by vás odviesť k čističom prúdových motorov. Slepota je o niečo lepšia, ale tiež to nie je bohviečo...
Stretli sa dvaja židia v zákopoch a začali si rozprávať, ako sa dostali na vojnu. Vyšlo najavo, že sa obaja dali na vojnu dobrovoľne. Ja som slobodný, nikoho nemám, vojna sa mi páči... A tak som teda tu. A čo ty? – Čo ti budem rozprávať? Ja som ženatý a mám rád svätý pokoj, tak som tu.
(Zrnká úsmevu)