Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Vláda schválila investície do nových projektov. Vyčlení 150 miliónov
6. 9. 2018
Jedným by sa mala dať definitívna bodka za arbitrážnymi konaniami voči Slovensku. Druhý by mal zabezpečiť rozšírenie investícií do nových projektov, ktoré podporia slovenskú ekonomiku.
Návrh na ukončenie platnosti bilaterálnych dohôd o ochrane a podpore investícií uzavretých s členskými štátmi Európskej únie je iniciatívou rezortu financií. Na základe tohto návrhu môže Slovenská republika (SR) začať rokovania s jednotlivými krajinami EÚ o vypovedaní zmlúv o podpore investícií. K tomuto kroku pristúpilo ministerstvo financií (MF) po rozhodnutí Súdneho dvora EÚ. Ten rozhodol, že systém arbitráží zavedený prostredníctvom týchto dohôd nie je v súlade s právom EÚ. K tomuto rozhodnutiu došlo v súvislosti s prípadom Achmea proti Slovenskej republike. Členské štáty majú preto povinnosť okamžite ukončiť všetky intra-EÚ dohody, ktoré nie sú v súlade s právom EÚ. Slovensko navrhuje začať bilaterálne rokovania o ukončení zmlúv. Ide o najrýchlejšiu a najschodnejšiu alternatívu riešenia súčasnej situácie. Po vypovedaní zmlúv by tak boli definitívne ukončené a zrušené všetky v súčasnosti otvorené arbitrážne konania vedené podľa týchto dohôd. Ukončenie zmlúv bude iniciovať aj Európska komisia, ktorá sa snaží o multilaterálne ukončenie týchto dohôd, avšak v dlhšom časovom horizonte. Súčasťou tejto iniciatívy je aj dosiahnutie politickej deklarácie všetkých členských štátov EÚ, v ktorej by akceptovali právne následky Rozhodnutia Achmea.
Ceny na Slovensku sa rapídne zvýšili
5. 9. 2018
Zatiaľ čo celková miera inflácie v EÚ môže byť považovaná od začiatku milénia za miernu, výrazné cenové rozdiely sú viditeľné na detailnejšej úrovni. V rokoch 2000 až 2017 ceny v EÚ celkovo vzrástli o 36 percent. Najvyššie prírastky zaznamenali "alkoholické nápoje a tabak", ako aj "vzdelávanie", kde ceny vzrástli o viac ako 90 percent, uvádza európsky štatistický úrad Eurostat.
Zdražovanie najviac zasiahlo Rumunsko, kde ceny narástli v priemere o 257 percent. Najmenej rástli ceny v Nemecku a to o viac ako 28 percent. Na Slovensku rástli ceny v priemere omnoho rýchlejšie, ako bol priemer EÚ. Od začiatku milénia rástli na Slovensku najviac ceny za vzdelanie, bývanie a zdravotnú starostlivosť. Za nimi nasledujú ceny za alkohol a cigarety, ceny v reštauráciach a hoteloch a ceny potravín a nealka. Za posledné roky stúpli ceny aj v oblasti telekomunikácii, rekreácia a kultúra, doprava a oblečenie a obuv. Nábytok nakupujeme lacnejšie ako pred 18 rokmi. Cena v tomto segmente sa znížila v priemere o -9,1 percenta.
Medzi top firmami regiónu sú ai elektrárne
4. 9. 2018
Rozrastáme sa. V rebríčku CEE TOP 500 od spoločnosti Coface, ktorý zahŕňa najväčšie spoločnosti strednej a východnej Európy, malo Slovensko ešte pred rokom 41 firiem, no tento rok je to o dve viac. Za rok 2017 pribudlo celkovo sedem nováčikov, ktorí vďaka dobrým hospodárskym výsledkom rozšírili rady tých najsilnejších. Nachádza sa medzi nimi napríklad Západoslovenská energetika, Tesco, ale aj Unipetrol Slovensko.
Medzi nováčikmi sa v rebríčku na najvyššej priečke nachádza spoločnosť Západoslovenská energetika, ktorá obsadila 259. miesto. Firma v roku 2017 celkovo dosiahla tržby 781 miliónov eur, čo je o 4,4 percenta viac ako rok predtým. Prvýkrát sa v rebríčku objavilo aj Tesco Stores, ktoré sa umiestnilo o 20 priečok nižšie. Britský maloobchodný gigant dosiahol na Slovensku za minulý rok tržby 727 miliónov eur, čo predstavuje oproti predchádzajúcemu obdobiu nárast 19 percent. Naopak, zisk sa prepadol o vyše 54 percent na 7,2 milióna eur. Po ťažkom období zatvárania prevádzok a prerodu obchodnej stratégie po tom, čo v roku 2014 dosiahol len na Slovensku stratu v niekoľkých desiatkach miliónov, sa zdá, že ho čaká obdobie nárastu.
Štát prispeje podnikom na učňov vyššou sumou
3. 9. 2018
Menej vysedávania v laviciach a viac možností nadobudnúť znalosti a pracovné skúsenosti v praxi. To je štúdium, aké štát chce od nového školského roka priniesť stredoškolákom, ktorí sa rozhodnú vstúpiť do systému duálneho vzdelávania. Pomôcť má aj novela zákona o odbornom vzdelávaní z dielne rezortu školstva, ktorá vstupuje do platnosti od septembra.
Zmeny majú pomôcť tak podnikom, ako aj školám. Na jednej strane štát znižuje celkovú administratívu spojenú so vstupom firiem a škôl do duálneho systému. Na druhej strane priplatí – kým veľké podniky dostanú za každého učňa 300 až 700 eur ročne, menšie firmy, prvýkrát vstupujúce do systému, dokonca až tisíc eur za žiaka. Školám sa navyše pri prijímaní žiakov do „duálu“ nebude viac krátiť takzvaný normatív. To znamená, že dostanú aj na týchto žiakov rovnakú výšku finančného príspevku ako na žiaka mimo duálneho vzdelávania. „Napriek pozitívnej odozve je potrebné neustále systém duálneho vzdelávania vyhodnocovať a optimalizovať,“ vysvetlil rezort školstva.