Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Energie na Slovensku v porovnaní s priemerom EÚ zdraželi menej
23. 5. 2019
Štatistici z Bruselu porovnávali ceny elektriny a plynu. Medziročný rast cien elektriny a plynu pre domácnosti na Slovensku v druhej polovici vlaňajška bol miernejší v porovnaní s priemerom za celú Európsku úniu. Elektrina na Slovensku v druhej polovici roku 2018 medziročne v priemere zdražela o 1,4 percenta na 14,60 eura za 100 kWh, pričom v rámci celej EÚ bol rast v priemere o 3,5 percenta na 21,10 eura za 100 kWh.
Cena plynu na Slovensku v priemere stúpla o 3,1 percenta na 4,60 eura za 100 kWh. Rast v rámci celej EÚ bol o 5,7 percenta na 6,70 eura za 100 kWh. Informoval o tom v utorok štatistický úrad Európskej únie Eurostat. Najviac elektrina pre domácnosti v národných menách zdražela na Cypre, v Španielsku a v Holandsku. Elektrina pre domácnosti zlacnela iba v štyroch krajinách EÚ, a to v Lotyšsku, Poľsku, Nemecku a v Litve. Pri vyjadrení v eurách mali v druhej polovici roku 2018 najlacnejšiu elektrinu domácnosti v Bulharsku (v priemere 10,10 eura za 100 kWh), Litve (11 eur) a Maďarsku (11,20 eura). Najviac za elektrinu platili domácnosti v Dánsku (31,20 eura), Nemecku (30 eur) a v Belgicku (29,40 eura).
Plyn pre domácnosti v národných menách v druhom polroku 2018 medziročne najviac zdražel v Írsku, Bulharsku a Švédsku a zlacnel v Chorvátsku, Portugalsku, Maďarsku a Nemecku. Pri vyjadrení v eurách mali najlacnejší plyn v Maďarsku a Rumunsku (zhodne 3,50 eura za 100 kWh) a v Chorvátsku (3,60 eura). Najdrahší plyn pre domácnosti bol vo Švédsku (12,20 eura), Taliansku (9,50 eura) a Dánsku (9,10 eura).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Slovenská ekonomika porastie o 3,7 percenta, odhaduje rozpočtová rada
23. 5. 2019
Rozpočtová rada zverejnila krátkodobú prognózu. Slovenská ekonomika porastie v druhom štvrťroku medziročne o 3,7 percenta hrubého domáceho produktu (HDP) a za celý rok 2019 potom o 3,8 percenta HDP. Vyplýva to z májovej krátkodobej prognózy ekonomiky, ktorú v pondelok zverejnila Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ) na sociálnych sieťach. Prognóza zároveň upozorňuje na riziká rastu, ktorými sú najmä slabší vývoz a nenaplnené predpoklady zrýchľujúcej sa spotreby domácností.
HDP by podľa prognózy mal vzrásť medziročne o 3,7 percenta aj v treťom štvrťroku. "Odhad na celý rok 2019 je na úrovni 3,8 percenta medziročne, čo predstavuje voči pôvodnej prognóze výboru pre makroekonomické prognózy (VpMP) z februára 2019 pri úrovni štyri percentá negatívne riziko vo výške 0,2 percentuálneho bodu HDP," uviedla RRZ. Za prvý štvrťrok slovenská ekonomika podľa Štatistického úradu SR vzrástla medziročne rovnako o 3,7 percenta. Posledné štvrťroky zaostali za očakávaniami. Kancelária RRZ upozornila na to, že rast HDP bol za posledné štvrťroky pod očakávaniami prognózy VpMP z dôvodu nižšej úrovne čistého vývozu z konca roku 2018. Najväčšie riziko na druhý štvrťrok 2019 vidí RRZ v zahraničnom obchode najmä pre nižšie vývozy. "Spomaľovanie vývozu potvrdzovali i tvrdé dáta o odpracovaných hodinách, mesačnom vývoze tovarov a zahraničnom dopyte našich významných obchodných partnerov," spresnila RRZ v prognóze. Spotrebitelia menia náladu. Zmiešané signály okolo spotrebnej aktivity poskytli posledné mesačné údaje na odhad spotreby domácností. Zatiaľ čo sentiment spotrebiteľov vykazoval prudké výkyvy, z pohľadu maloobchodníkov sa očakávania objednávok mierne zhoršovali. Modelové odhady medzikvartálneho rastu spotreby domácností na druhý štvrťrok sa zhoršili z 0,91 percenta na 0,78 percenta, čo je však stále medziročný rast o tri percentá. Pozitívom vo vzťahu k rastu HDP môže byť spotreba verejnej správy, ktorá by mohla rásť rýchlejšie, ako predpokladali pôvodné prognózy.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na havarijné úseky pôjdu milióny
22. 5. 2019
Cesta z Nitry do Zlatých Moraviec, horské priechody Donovaly, Makov a Šturec, obchvat Martina či Bardejova. To sú len niektoré zo 79 úsekov ciest prvej triedy, ktoré by sa v priebehu nasledujúcich štyroch rokov mali dočkať hladšej vozovky. Slovenská správa ciest predpokladá, že na zasanovanie kľúčových úsekov naprieč krajmi bude potrebovať 166 miliónov eur.
Podľa zverejnených materiálov má však najväčšiu šancu získať zákazku ten, kto cenu najviac podlezie. „Jediným kritériom na hodnotenie ponúk je cena ponúknutá uchádzačmi za celý predmet zákazky vypracovaná podľa podmienok a požiadaviek uvedených v podkladoch,“ avizuje správca ciest. Z najlepších ponúk chce správa ciest vytvoriť rámcovú dohodu s maximálne tromi uchádzačmi a následne konkrétne úseky obstarávať elektronickou aukciou.
Slovensko je príbehom úspechu, tvrdí MMF o ekonomickom raste
20. 5. 2019
Slovenská ekonomika je exportne orientovaná. Vzhľadom na zmeny ekonomického cyklu a štrukturálne zmeny, meniace automobilový priemysel, ktorý je hlavným motorom slovenskej ekonomiky, by vláda mala prijať opatrenia, ktoré by dali opätovný impulz rastu, uvádza sa v správe Medzinárodného menového fondu (MMF).
Medzi ne patrí posilnenie inštitúcií, zvýšenie efektívnosti verejného sektora a investícia do infraštruktúry a vzdelávania. Potrebné sú tiež prísna fiškálna disciplína a mikro- a makroprudenciálne opatrenia na zabezpečenia pokračujúcej fiškálnej a finančnej stability. Slovensko je podľa MMF z hľadiska ekonomického vývoja príbehom úspechu. Ekonomika v uplynulých 5 rokoch rýchlo expandovala. Podporil ju rast úverov domácností, pozitívny vývoj na trhu práce a nové investície v automobilovom priemysle.
Mimoriadne dynamická bola tvorba pracovných miest, čo spôsobilo pokles miery nezamestnanosti na nové minimá a podporilo mzdy v súkromnom aj verejnom sektore. Takisto sa zrýchlila inflácia, ktorá sa dostala nad 2 percentá. Ekonomika si však zachovala konkurencieschopnosť.