Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Kríza oceliarov zasiahla aj Slovensko
22. 7. 2019
Spoločnosť U. S. Steel Košice do konca roka 2021 zníži počet zamestnancov pracujúcich v oceliarňach a jej dcérskych spoločnostiach o 2500. Oznámilo to v piatok vedenie spoločnosti s cieľom zlepšiť finančné postavenie firmy.
"Prijímame toto rozhodnutie po starostlivom zvážení toho, že musíme konať, aby sme ochránili naše podnikanie a zostali konkurencieschopní. Sme si vedomí, že toto rozhodnutie bude mať dopad na tisíce rodín v regióne, tak v súvislosti s priamymi i nepriamymi pracovnými miestami," uviedol v stanovisku prezident hutníckej spoločnosti James Bruno. "My sa však musíme pripravovať na budúcnosť a konkurenčný boj je v dnešných nerovných podmienkach veľmi ťažký. Zodpovednosť za budúcnosť firmy nám prikazuje prispôsobiť sa vzniknutej situácii a zaručiť prežitie U. S. Steel Košice," dodal Bruno. Poukázal pritom na dôsledky vysokého importu ocele z krajín, ktoré nemusia dodržiavať pravidlá platné v Európe a nie sú súčasťou európskeho systému obchodovania s emisiami.
Na mýte sa za prvý polrok vybralo 110 miliónov eur
18. 7. 2019
V júni tohto roka sa na mýte vybralo 18,36 milióna eur. Za prvých šesť mesiacov roka 2019 sa vybralo mýto v sume 110 miliónov eur. V porovnaní s prvým polrokom roka 2018 vzrástol výber o 3,6 %. Informoval o tom manažér pre komunikačnú stratégiu a PR mýtnej firmy SkyToll Anton Bódis. Za využívanie vymedzených úsekov diaľnic a rýchlostných ciest sa v júni vybralo 12,42 milióna eur. Na vymedzených úsekoch ciest prvej triedy predstavoval výber 5,94 milióna eur.
Za celý prvý polrok 2019 dosiahol výber mýta na diaľniciach a rýchlostných cestách 74,96 milióna eur, na cestách prvej triedy sa vybralo 35,01 milióna eur. Z celkovej sumy júnového výberu mýta zaplatili prevádzkovatelia vozidiel zo zahraničia 45,6 %. Za pol roka sa na vybranom mýte podieľali zahraniční prevádzkovatelia 46,5 %. "Dňom s najvyšším denným výberom v sledovanom mesiaci bol 17. jún so sumou 877.254 eur," priblížil Bódis. Ku koncu júna bolo v elektronickom mýtnom systéme zaregistrovaných 273.344 palubných jednotiek. Oproti máju tak ich počet vzrástol o 2213 kusov. Z celkového počtu využívali 73,1 % vozidlá zo zahraničia. "V júni využívalo vymedzené úseky ciest denne v priemere 39.938 vozidiel, čo je oproti predchádzajúcemu mesiacu menej o 55 vozidiel," vyčíslil Bódis. Mýtna polícia zároveň riešila v júni na vymedzených úsekoch ciest 541 prípadov porušenia zákona o výbere mýta. Od kontrolovaných vodičov vybrala mýto vo výške 5735 eur. Za celý prvý polrok výber mýta od vodičov, ktorí porušili zákon o výbere mýta, dosiahol sumu 36.077 eur.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Potravinári dosiahli minulý rok zisk 114 miliónov eur pred zdanením
18. 7. 2019
Zisk potravinárskeho priemyslu stúpol medziročne o 15,1 percenta. Potravinársky priemysel (výroba potravín, nápojov a tabakových výrobkov) dosiahol vlani kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 114,5 milióna eur, čo bolo o 15,1 % viac ako v predchádzajúcom roku. Vyplýva to z tzv. zelenej správy Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka (MPRV) SR za rok 2018.
Celkové výnosy potravinárstva v minulom roku podľa MPRV medziročne klesli o 0,8 % na 4,630 miliardy eur, náklady sa medziročne znížili o 1,1 % na 4,516 miliardy eur. Na výrobe výrobkov potravinárskeho priemyslu SR mali podľa správy rozhodujúci podiel podniky s 20 a viac zamestnancami (216 podnikov), ktoré vytvorili kladný výsledok hospodárenia. Ten medziročne vzrástol o 18,2 % na úroveň 180,3 milióna eur. Z celkového počtu podnikov ziskové podniky predstavovali 75 % a vytvorili zisk vo výške 217 miliónov eur a strata stratových podnikov predstavovala 37 miliónov eur. Podiel ziskových podnikov sa medziročne zvýšil o 7 percentuálnych bodov. Najvyšší kladný výsledok hospodárenia dosiahol odbor výroby nápojov (74,8 milióna eur), výroba ostatných potravinárskych výrobkov (40,3 milióna eur), spracovanie a konzervovanie mäsa a mäsových produktov (24,6 milióna eur) a výroba pečiva a múčnych výrobkov (21,4 milióna eur). Pridaná hodnota sa v odvetví v roku 2018 oproti roku 2017 zvýšila o 10,2 % a dosiahla 867 miliónov eur. Najvýraznejšie vzrástla vo výrobe a príprave krmív pre zvieratá (39,1 %), v spracovaní a konzervovaní mäsa a mäsových produktov (32,1 %), v spracovaní a konzervovaní ovocia a zeleniny (15,3 %), vo výrobe ostatných potravinárskych výrobkov (14,9 %) a vo výrobe nápojov (14,7 %).
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Reforma nemocníc nie je dostatočne pripravená, tvrdia lekári
17. 7. 2019
Reforma fungovania nemocníc nie je podľa Slovenskej lekárskej komory (SLK) dostatočne pripravená na uvedenie do praxe. „Unáhlený krok, motivovaný politickými ambíciami a podporovaný záujmami ekonomických skupín, nemôže a nesmie byť hnacím motorom stratifikácie,“ uviedol prezident SLK Marian Kollár na utorkovej tlačovej konferencii.
Lekárska komora síce stratifikáciu podporuje, nesúhlasí však so súčasným návrhom zákona. Svoje pripomienky adresovala už v pripomienkovom konaní. Každá nemocnica by podľa SLK mala vykonávať základné výkony, ktoré zachránia ľudský život. „Ak počúvame pani ministerku, že budeme presúvať lekárov z nemocnice do nemocnice a robiť silné oddelenia, nevieme si predstaviť, že v niektorých nemocniciach nebude gynekológia, nebude chirurgia, nebude interné, pretože nemáme dostatok personálu,“ povedal Kollár. Návrh problém nedostatku ľudí podľa neho ignoruje. „Zotrvávanie na návrhu riešenia personálnych otázok „dočasnou stážou“ osôb z tretích krajín nie je a nemôže byť riešením slovenského zdravotníctva,“ zdôraznil. Podľa Kollára dostávajú poisťovne v aktuálnom návrhu nenáležité kompetencie, a to napríklad možnosť rušiť a presúvať oddelenie. Otázkou je, či sa presunie aj personál oddelenia. „Môžeme sa obávať, že toto by mohlo viesť k zatvoreniu niektorých oddelení, možno niektorých nemocníc, čo by rozbilo celú stratifikáciu, celú sieť,“ doplnil.