Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Slovensko vstupuje do tohto roku s rastom pod dve percentá
27. 1. 2020
Spomalenie hospodárstva sa zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. Slovenské hospodárstvo by v úvode tohto roka malo rásť menej ako dvojpercentným tempom. Predpokladá to Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, podľa ktorej by mal rast hrubého domáceho produktu v prvom kvartáli dosiahnuť 1,9 percenta. Za celý predchádzajúci rok 2019 pritom podľa aktuálnych prognóz rady slovenská ekonomika rástla 2,3-percentným tempom, čo je o 0,1 percentuálneho bodu pomalší rast, ako predpokladal výbor pre makroekonomické prognózy.
"Medziročný rast hrubého domáceho produktu za posledné dva štvrťroky skončil mierne horšie, ako prognóza výboru pre makroekonomické prognózy. V dátach sa aktuálne neobjavujú výrazné signály pre zrýchlenie či spomalenie," konštatuje rozpočtová rada vo svojej januárovej krátkodobej prognóze ekonomiky. Od pôvodných predpokladov z jesene minulého roka sa však podľa nej výraznejšie odkláňa najmä vývoz, ktorý bude pravdepodobne medziročne horší aj na začiatku roka 2020.
Spomalenie hospodárstva sa však zatiaľ výraznejšie neprejavuje na trhu práce. "V decembri 2019 sa zastavil prísun cudzincov na trh práce, očakávania vývoja zamestnanosti sú zo strany domácností, ako i firiem výrazne pesimistickejšie než pred rokom, ale pokles zamestnanosti v priemysle je tlmený službami," uvádza rozpočtová rada. V raste pritom pokračujú aj mzdy a nezamestnanosť sa drží na historických minimách.
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Na propagáciu Slovenska v zahraničí sa vynaloží 2,6 milióna eur
27. 1. 2020
Ministerstvo dopravy a výstavby plánuje zastúpenie Slovenska na dvanástich veľtrhoch. Ministerstvo dopravy a výstavby SR chce v tomto roku vynaložiť na marketingové aktivity zamerané na podporu propagácie Slovenska v zahraničí približne 2,6 milióna eur. Rezortná sekcia cestovného ruchu v roku 2020 plánuje zastúpenie Slovenska v národných stánkoch na dvanástich medzinárodných veľtrhoch a výstavách cestovného ruchu v rôznych európskych krajinách.
"Zároveň plánujeme účasť aj na medzinárodných veľtrhoch cestovného ruchu v Tel Avive a tiež na ITB China 2020 v Šanghaji, vzhľadom na výrazný potenciál čínskeho trhu s cieľom prilákať viac návštevníkov z Číny na Slovensko," uviedla vo štvrtok hovorkyňa ministerstva dopravy a výstavby Karolína Ducká. Ministerstvo už zabezpečilo národný stánok SR na prvom veľtrhu cestovného ruchu v tomto roku Ferien Messe Wien 2020 v rakúskej metropole. "V pláne sú tiež, okrem už spomínaných, aj veľtrhy a výstavy cestovného ruchu v európskych mestách ako sú Praha, Budapešť, Berlín, Moskva, Kyjev, Frankfurt, Varšava, Barcelona a Londýn," priblížila Ducká. Sekcia cestovného ruchu na ministerstve aktuálne spolupracuje s ministerstvom hospodárstva na príprave blížiacej sa výstavy EXPO Dubai 2020 a bude súčinná počas celého tohto podujatia. Rezort sa tiež podieľa na prípravách aktivít v rámci slovenského domu na tohtoročných letných olympijských hrách v japonskom Tokiu. Oblastné a krajské organizácie cestovného ruchu môžu žiadať o dotácie na podporu svojich aktivít v tomto roku do 15. marca. Ministerstvo dopravy a výstavby má na tento účel schválenú sumu vo výške 7,6 milióna eur. "Sekcia cestovného ruchu následne zvolá komisiu na posudzovanie žiadostí o dotáciu, aby sa dané peniaze dostali k prijímateľom v čo najkratšom čase," poznamenala Ducká. Rezort očakáva, že trend nárastu návštevnosti domácich aj zahraničných turistov na Slovensku bude naďalej pokračovať. Za deväť mesiacov minulého roka podľa ministerstva vzrástol celkový počet ubytovaných návštevníkov krajiny medziročne o 13,2 percenta. "Vďaka príspevku na rekreáciu vidieť zreteľný nárast u domácich návštevníkov (o 16,4 percenta), oproti nárastu zahraničných návštevníkov (o 8,6 percenta)," podotkla rezortná hovorkyňa. Ministerstvo v súčasnosti intenzívne pracuje na príprave Stratégie rozvoja udržateľného cestovného ruchu do roku 2030."Ako čiastočne naznačuje názov, bude zameraná na zvyšovanie konkurencieschopnosti cestovného ruchu udržateľným využívaním potenciálu krajiny a predlžovaním priemernej dĺžky pobytu pri zvyšovaní ekonomického rastu regiónov a zmierňovaním ich disparít. V marci 2020 predpokladáme jej dokončenie, nasledujú legislatívne procesy a následne schválenie vládou," dodala Ducká
(Zdroj: ekonomika.sme.sk)
Zmeny v odpadoch
24. 1. 2020
Novelou zákona sa upravujú ustanovenia týkajúce sa niektorých základných definícií a pojmov ako sú napr. definícia komunálneho odpadu, definícia stavu konca odpadu či vedľajšieho produktu.
Dopĺňajú sa ciele recyklácie komunálneho odpadu pre roky 2025, 2030 a 2035 a recyklácie odpadov z obalov pre roky 2025 a 2030. Zákonom sa ustanovuje povinnosť pre výrobcov vyhradeného výrobku a organizácie zodpovednosti výrobcov zriadiť finančnú zábezpeku na zabezpečenie systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov. V rámci novely zákona sa prijali opatrenia na zvýhodnenie výrobcov uvádzajúcich na trh recyklovateľné výrobky, ako aj opatrenia na podporu opätovného použitia odpadu, recyklácie a iných činností zhodnocovania. Upravila sa lehota na podávanie správ ohľadom ohlasovacích povinností Slovenskej republiky voči Európskej komisii. V súlade s novým Programom predchádzania vzniku odpadu sa prijali opatrenia na zníženie tvorby plastového odpadu, t.j. zakazuje sa uvádzať na trh Slovenskej republiky niektoré jednorazové plastové výrobky. Zároveň sa predmetným zákonom zapracovali existujúce požiadavky z aplikačnej praxe, ktoré sa týkajú napr. rozšírenej zodpovednosti výrobcov a predchádzania vzniku. Novelou zákona sa zároveň riešia aj ustanovenia týkajúce sa informačného systému odpadového hospodárstva.
Osobitný odvod
22. 1. 2020
Osobitný odvod vybraných finančných inštitúcií, resp. bánk a pobočiek zahraničných bánk bol zavedený od 1. januára 2012 zákonom č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov. Cieľom tohto návrhu je zabezpečiť, aby bankový sektor primerane prispieval k financovaniu nákladov na riešenie finančných kríz, a aby sa tak odstránilo spoliehanie sa na finančné prostriedky daňovníkov.
Prostriedky osobitného odvodu sú štátnymi finančnými aktívami, kapitoly Všeobecná pokladničná správa a sú účelovo určené na krytie nákladov spojených s riešením finančných kríz v bankovom sektore a na ochranu stability bankového sektora SR, vrátane doplnenia zdrojov Fondu ochrany vkladov potrebných na výdavky z dôvodu výplaty náhrad za nedostupné vklady.
Súčasná sadzba osobitného odvodu je za príslušný kalendárny rok vo výške 0,2 % zo základu pre výpočet osobitného odvodu, ktorým je suma pasív banky, resp. pobočky zahraničnej banky znížená o sumu vlastného imania, ak je jeho hodnota kladná, o hodnotu finančných zdrojov dlhodobo poskytnutých pobočke zahraničnej banky a o hodnotu podriadeného dlhu.
Zákonom, ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 384/2011 Z. z. o osobitnom odvode vybraných finančných inštitúcií a o doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, dochádza k predĺženiu platenia bankového odvodu a úprave sadzby na ďalšie kalendárne roky, aby bola zvýšená finančná kapacita prostriedkov z osobitného odvodu a tým posilnená finančná stabilita a schopnosť riešenia potenciálnych krízových situácií.