Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
SZRB bude spravovať peniaze efektívne
17. 9. 2009
Spravovať peniaze efektívne je niečo samozrejmé, predovšetkým pre banky. Od nikoho a pre nikoho by si nemalo vyžadovať špeciálne uznanie či chválu. Tak je to aj v prípade projektu pripravovaného vládou, aby podniky, ktoré podnikajú v mene štátu, sústredili časť svojich zdrojov v štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB).
Cieľom vlády je dosiahnuť nielen vyššiu efektívnosť vo financovaní podpory malých a stredných podnikov, preto bola totiž táto banka založená, ale tiež prispieť k ekonomickejšiemu riadeniu štátneho dlhu.
Dnes na financovanie projektov svojich klientov, ktorí nikdy nepatrili k hlavnej klientele komerčných bánk, SZRB používa len vlastné zdroje a úverové linky zo zahraničia. Na rozdiel od ostatných bánk ako zdroj financovania nemá vklady, teda to, čo v období pred reštrukturalizáciou bánk v 90. rokoch nazval bankár jednej z najväčších bánk na Slovensku "to najcennejšie, čo banka má“. Vklady sú nepochybne najlacnejším zdrojom financovania, iste lacnejším ako zahraničné úverové linky, ktoré v čase svetovej ekonomickej krízy zvyšujú rizikovú maržu. Samozrejme, že z hľadiska časového súladu vkladov a úverov, ktoré SZRB poskytuje, nepôjde o hlavné využitie získaných vkladov, ale skôr o doplnkové, ktoré asi neprekročí 20 % objemu vkladov, avšak i tak to umožní podporiť viac podnikateľov, a teda vytvoriť viac pracovných príležitostí. Významným nástrojom využitia týchto vkladov môžu však byť operácie banky pri riadení štátneho dlhu v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Práve efektívnosť jeho spravovania a každý príspevok k tomu je prirodzenou povinnosťou štátu. To, že štátne firmy nesmú na tom strácať, je opäť samozrejmosť.
Vláda Slovenskej republiky poskytla slovenskému bankovému sektoru veľmi významné bankové stimuly. Tie bankám pomohli prežiť snáď tie najhoršie časy tejto krízy. Pripomeňme si napríklad stopercentné ručenie za bankové vklady, program rýchlych záruk, keď štátna SZRB ručí až do výšky 55 % objemu úveru klientovi komerčnej banky, zavedenie bonifikácie úrokovej sadzby pri hypoúvere a teraz pripravovaný projekt riešenia skupiny delikventných hypotekárnych úverov a pripravovaný štátny príspevok pre mladomanželské úvery. Hovoriť preto v súvislosti so spomínaným projektom ako o akcii, ktorá je namierená proti bankám, je, len nepochopením zmyslu projektu.
Záujem investorov o Slovensko pretrváva
15. 9. 2009
K ostatnému augustovému dňu tohto roka evidovala Slovenská agentúra pre rozvoj investícií a obchodu (SARIO) 136 investičných projektov v celkovom objeme 4,378 miliardy €. K rovnakému dátumu vlani to bolo 131 investičných projektov v celkovom objeme 3,549 miliardy €.
Podľa riaditeľky Sekcie priamych zahraničných investícií SARIO záujem investorov o Slovensko aj napriek svetovej hospodárskej kríze pretrváva a je dokonca vyšší ako pred rokom.
Analytik ratingovej agentúry Fitch Douglas Renwick pre agentúru Bloomberg uviedol, že analytici v súvislosti so Slovenskom vidia pomerne pozitívny obraz, ak sa porovnáva s tým, kde to bolo pred takými troma až piatimi mesiacmi.
Ekonomická situácia sa podľa neho sa stabilizuje a vláda načrtáva konsolidačný program. To vzbudzuje istú dôveru.
Agentúra Fitch zároveň potvrdila rating dlhodobých záväzkov SR na úrovni A+, čo je v rámci vyše 20-bodovej hodnotiacej škály agentúry piaty najvyšší stupeň. Výhľad ratingu je stabilný. Slovenská republika má spoločne s Českou republikou najvyšší rating v rámci východnej Európy.
Rezorty si budú musieť utiahnuť opasky - vládna spotreba klesne
15. 9. 2009
Vládna spotreba v roku 2010 by sa mala výrazne znížiť. Jednotlivé rezorty si budú musieť utiahnuť opasky - na bežných výdavkoch 20 % a na kapitálových 70 %. Porovnáva sa úroveň z roku 2008. Deficit verejných financií by v roku 2012 mal klesnúť na tri percentá. Tak to požadujú Maastrichtské kritériá.
Ministerstvá v redukcii bežných výdavkov ešte majú rezervy. Šetriť by sa mohlo napríklad na odmenách pracovníkom, prípadne ich prepúšťaním. Rezorty budú musieť obmedzovať aj objednávanie služieb v externých firmách a znížiť spotrebu kancelárskeho materiálu. Ušetriť by sa malo aj pri reforme daňovej správy.
Podľa premiéra sa však nebude siahať na sociálne príspevky, napr. vianočné dôchodky a nemali by sa zvyšovať ani dane. Tie by hore mali ísť len pri alkohole a cigaretách.
Zahraničný obchod si stále udržiava kumulatívny prebytok
11. 9. 2009
Neprekvapil ani v júli. Aj keď podobne ako v predchádzajúcich mesiacoch vykázal výrazné prepady na strane vývozu aj dovozu, stále si udržiava kumulatívny prebytok.
V siedmom mesiaci celkový vývoz medziročne klesol o viac ako štvrtinu na 3 miliardy eur a objem dovozu sa v porovnaní s vlaňajším júlom znížil o takmer 30 percent na 2,976 miliardy eur. Podľa predbežných údajov Štatistického úradu SR sa celková bilancia zahraničného obchodu v porovnaní s júnom ešte zlepšila o takmer 50 miliónov € na 245 miliónov €. Obchodná bilancia pritom v rovnakom období minulého roka vykazovala naopak schodok 327 miliónov €.
Za prvých sedem mesiacov tohto roka celkový vývoz tovaru zo Slovenska klesol o 28 % na 21,5 miliardy €. Ešte výraznejší pokles štatistici zaznamenali pri kumulatívnom tohtoročnom vývoji dovozov. Tie sú za sedem mesiacov dosiahli 21,3 miliardy € a sú medziročne nižšie o 29,6 %.
Zahraničný obchod je pritom kanálom, cez ktorý sa na Slovensko najvýraznejšie prelieva prepad globálneho dopytu, ktorý významne ovplyvňuje prepad celého národného hospodárstva. Dokumentuje to tohtoročný vývoj. Prekvapením v ňom nie sú ani 30-percentné medziročné prepady objemu vývozov. Vývozy sa každý mesiac prepadli o vyše pätinu.
Analytik Volksbank očakával prebytkovú obchodnú bilanciu, hoci v nižšom objeme. Povedal, že podobne ako v predošlých mesiacoch, aj v júli možno zlepšenie bilancie zahraničného obchodu pripísať na vrub výraznejšieho poklesu dopytu po dovozoch, tak spotrebných tovaroch ako aj importoch technológií.
Okrem oslabenia investičnej aktivity firiem a vyššej šetrnosti domácností možno nižší dopyt po dovozoch hľadať aj v posilňovaní konkurenčnej pozície domácich výrobcov viacerých kategórií tovarov, ktoré v minulosti patrili takmer výlučne medzi dovážané, konštatoval analytik.
Medzi takéto výrobky patria domáce spotrebiče, LCD televízory a automobily značiek KIA, Peugeot Citroen a Volkswagen.
Domácnosti sú ci tlivejšie na cenu kupovaných tovarov najmä v ťažkých časoch, čo by prirodzene malo samo o sebe zvýhodňovať slovenských producentov, dodal analytik.
Spomalenie medziročného poklesu vývozov a dovozov v auguste očakáva analytik VÚB banky. Podľa neho obchodná bilancia vykáže prebytok vo výške 97,1 milióna €.