Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Slovnaft zvýšil objem predaja ropných výrobkov
18. 2. 2010
Napriek hospodárskej recesii a globálnemu pretlaku ponuky ropných produktov na trhoch sa podarilo skupine Slovnaft v roku 2009 medziročne zvýšiť predaj rafinérskych výrobkov na exportných trhoch o 5,6 %. Na celkovej predaji skupiny Slovnaft tak export predstavoval podľa hovorcu spoločnosti 74,6 %.
Skupina Slovnaft tak vďaka exportu napriek pretrvávajúcej ekonomickej kríze zvýšila celkový objem predaja ropných výrobkov v roku 2009 o 1,1 %. Na domácom trhu predaj v roku 2009 medziročne klesol o 11,2 %. Napriek tomu, že i objem predaja výrobkov sa medziročne zvýšil, tržby z ich predaja v minulom roku v porovnaní s rokom 2008 klesli až o 32 %. Podľa hovorcu sú hlavným faktorom poklesu tržieb nižšie kótované ceny ropných výrobkov.
V roku 2009 prevádzková strata skupiny Slovnaft dosiahla 62,1 milióna eur v porovnaní so ziskom 55,4 milióna eur v roku 2008. Prevádzkovú stratu ovplyvnil najmä nepriaznivý vývoj externého prostredia v dôsledku globálnej ekonomickej krízy, najmä v podobe výrazne nižších kótovaných cien palív. V prípade motorovej nafty, ktorá tvorí približne polovicu tržieb skupiny Slovnaft, bol prepad spracovateľských marží (tzv. crack spreadov) oproti minulému obdobiu zaznamenaný o 68 %, čo výrazne ovplyvnilo prevádzkový výsledok.
Naopak, k zlepšeniu došlo v petrochemickom segmente, ktorý v porovnaní s rokom 2008 zredukoval prevádzkovú stratu o 21,5 milióna eur. V roku 2009 vzrástol zahraničný predaj polymérov v roku 2009 o 10,2 %, zatiaľ čo predaj na domácom trhu mierne poklesol o 0,1 %.
Vplyv nepriaznivého externého prostredia v štvrtom štvrťroku 2009 naďalej pretrvával, k čomu sa pridal aj sezónny pokles predaja ako i vplyv jednorazových položiek. V týchto podmienkach sa skupina Slovnaft naďalej sústredila na systematické opatrenia v snahe znížiť vplyv hospodárskej recesie. V tomto mimoriadne ťažkom prostredí sa skupine Slovnaft podarilo nielen znížiť prakticky všetky prevádzkové náklady a udržať si trhové pozície doma i v okolitých krajinách, ale zachovala si i finančnú stabilitu.
Štúrovská celulózka zaujala dvoch investorov
11. 2. 2010
Írsko-holandský papierenský koncern Smurfit Kappa zverejnil už pred pol rokom, že na jar tohto roku uzavrie tuzemskú celulózku v juhoslovenskom Štúrove. Napokon môže však dôjsť k jej oživeniu a záchrane vyše tristo pracovných miest. Smurfit Kappa rokuje o predaji so záujemcami z juhočeskej papierenskej spoločnosti JIP-Papírny Větřní a nadnárodného koncernu Mondi.
Rokovania sú ešte len na začiatku a žiadna konkrétna ponuka nepadla. V prípade českej firmy by papierenskú výrobu v Štúrove mohla zachrániť spoločnosť, ktorá v nedávnej minulosti mala problémy s vlastnými dlhmi a vysokými stratami. Po vstupe terajšieho vlastníka – českého podnikateľa z oblasti kamiónovej dopravy a stavebníctva Josefa Hanzalíka sa JIP-Papírny dostali do oveľa lepšej kondície. Podnik ležiaci blízko Českého Krumlova už vlani získal severočeské Olšanské papírny neďaleko Olomouca. Druhý najväčší český výrobca papiera dnes v oboch fabrikách zamestnáva 700 ľudí a ročne vyrába papierové produkty za dve a štvrť miliardy českých korún.
Rokovania medzi zmienenými spoločnosťami Smurfit Kappa a Mondi novinám potvrdili viaceré dôveryhodné zdroje.
Zahraničný obchod po 15 rokoch opäť v prebytku
11. 2. 2010
Vlani v decembri vzrástol slovenský export medziročne prvýkrát od septembra 2008, a to o 10,7 %. V porovnaní s rokom 2008 dovoz zostal nezmenený. Vyplýva to z predbežných údajov Štatistického úradu zverejnených dnes.
Celkový vlaňajší objem vývozov sa prepadol o pätinu, dovozy klesli o takmer štvrtinu. Za celý rok 2009 vývoz prevýšil dovoz o 1,26 miliardy eur. Ide o prvý celoročný prebytok zahraničného obchodu od roku 1994.
V dvanástom mesiaci roku 2009 stúpol vývoz na 3,22 miliardy eur. V novembri sa po revízii medziročne prepadol o 0,7 %. Štatistici pôvodne za november vykázali rast exportu o 2,7 %. V decembri sa oproti roku 2008 dovoz nezmenil a dosiahol 3,28 miliardy eur. V novembri sa znížil o 9,3 %. V decembri sa obchodná bilancia dostala do schodku, dovozy prevýšili vývozy o 56,6 milióna eur. Zahraničný obchod bol pritom v novembri ešte v prebytku 150,9 milióna eur.
Za celý rok 2009 sa vývoz oproti roku 2008 prepadol o 19,9 % a dosiahol 39,68 miliardy eur. Dovozy poklesli o 23,6 percenta na 38,43 miliardy eur. Bilancia sa oproti rovnakému obdobiu roka 2008 výrazne zlepšila, a to o viac ako dve miliardy eur.
Noví investori môžu ovplyvniť rast miezd
10. 2. 2010
Vytvorenie podmienok na posilnenie produktívnych odvetví a tvorbu pracovných miest s vyššou pridanou hodnotou je nádejou pre rast miezd v ťažkých časoch.Slovensko sa v závere roka tešilo z rekordne nízkej inflácie. Inflácia meraná harmonizovaným indexom spotrebiteľských cien bola v novembri a decembri nulová, medziročný rast cien mapovaný národným spotrebiteľským košom dosiahol 0,4 – 0,5 %. Kúpyschopnosť miezd sa oslabovala tak mierne, ako ešte nikdy za ostatné dve desaťročia.
Na prvom mieste nemožno zabúdať na pokles inflácie pri hodnotení dobrého, 4,4-percentného decembrového medziročného reálneho rastu miezd v priemysle. Pri predpoklade, že by sa v uplynulom roku nominálne mzdy vyvíjali rovnako, hodnotenie zmeny ich kúpyschopnosti by vyšlo oveľa inak, ak by sme podobne ako Poľsko, Maďarsko, či Rumunsko vlani čelili 4-5-percentnej inflácii, ku ktorej prispeli aj mimoriadne turbulencie na ich devízových trhoch na prelome rokov 2008 a 2009.
Motorom slovenského vývozu je priemysel. Ako sme sa vlani presvedčili, ten môže citeľne pohnúť osudom slovenského hospodárstva. Aj preto sa pri hodnotení výkonnosti malých a otvorených ekonomík, no najmä ich medzinárodnej konkurencieschopnosti, venuje taká veľká pozornosť práve vývoju priemerných miezd v priemysle (a tie sú zároveň aj najčastejšie prezentovanou spomedzi mzdových štatistík).
V decembri sa priemerné mzdy v slovenskom priemysle medziročne reálne zvýšili o 4,4%, v priemere za celý minulý rok o 0,6%. Medziročne kúpyschopnosť miezd v slovenskom priemysle teda aj v roku vážnej recesie vzrástla. Vlani však v siedmich spomedzi vybraných odvetví mimo priemyslu reálne mzdy medziročne klesli, čo je vývoj, ktorý skôr zodpovedá očakávaniam spojeným s recesiou.
Netreba zabúdať na to, že s výnimkou troch odvetví (stavebníctvo, doprava a skladovanie, informácie a komunikácia) vlani klesala zamestnanosť v slovenskom hospodárstve aj v priemysle (za celý rok o 15%). Pod najväčším tlakom (tak na tržby aj zamestnanosť) sa vlani ocitli spravidla odvetvia, ktoré okrem hospodárskeho oslabenia na exportných trhoch doplácajú aj na svoju nižšiu konkurencieschopnosť (napríklad voči importom z blízkeho, či vzdialenejšieho zahraničia).
Na nižšie mzdy sú spravidla odkázané práve odvetvia s nižšou pridanou hodnotou a limitovaným krátkodobým priestorom pre posilnenie konkurencieschopnosti zvýšením produktivity.
Pre vývoj zamestnanosti aj miezd budú rozhodujúce predovšetkým nové investície. Slovensko bude závislé od príchodu nových investorov. To, akí to budú investori a v ktorých odvetviach, môže ovplyvniť aj to, či budú nové pracovné miesta k rastu miezd prispievať pozitívne, teda či pôjde o odvetvia s vyššími než priemernými mzdami, alebo či sa v nových závodoch zamestnajú ľudia z utlmujúcich odvetví s nižšou pridanou hodnotou.