Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Nová fabrika pri Prešove zamestná tisícku ľudí
14. 2. 2017
Stáť mala niekde na východe Slovenska a investor na ňu plánoval vynaložiť niekoľko desiatok miliónov eur. O novej fabrike prešovskej firmy pre päťsto ľudí informovali HN vlani v decembri ako prvé. Spinea Prešov vtedy svoj zámer bližšie nekomentovala.
Po dvojmesačnom mlčaní však jediný európsky výrobca vysoko presných reduktorov napokon svoje expanzné plány spresňuje. Do nového závodu pri Prešove investuje približne 12 miliónov eur a dokopy sa v ňom zamestná 930 ľudí. „Spoločnosť Spinea Prešov plánuje výstavbu nového výrobného areálu, ktorý je určený pre prevádzku strojárskej výroby vysoko presných ložiskových reduktorov Spinea radu TwinSpin,“ uvádza spoločnosť v dokumentoch predložených úradom na posudzovanie. Pre Spineu, ktorá v Prešove zamestnáva viac ako 400 pracovníkov, postaví fabriku na kľúč košická developerská spoločnosť i2f. Presnú lokalitu, kde prevádzka vyrastie, si však investor ešte nevybral. V hre sú obce Haniska a Petrovany, obe v tesnej blízkosti Prešova a diaľnice D1. V Haniske pri Prešove by Spinea stavala na 12-hektárovom pozemku, ktorý je súčasťou navrhovaného priemyselného parku Haniska – Záturecká. V súčasnosti parcely vlastní spoločnosť Deltra Trade ZH nitrianskeho podnikateľa s nehnuteľnosťami Chalida Abbasa. Starosta Hanisky Ladislav Šimkovič hovorí, že o prínosoch príchodu veľkého investora pre obec netreba ani diskutovať.
zdroj: hnonline.sk
Spolu s rastom ekonomika sa zvyšovala aj zamestnanosť
14. 2. 2017
Slovenská ekonomika v poslednom štvrťroku minulého roka zrýchlila rast oproti predchádzajúcim trom mesiacom na 0,8 percenta z tempa 0,7 percenta v treťom kvartáli. Vyplýva to z odhadu, ktorý dnes zverejnil Štatistický úrad.
Tempo medziročného rastu hrubého domáceho produktu (HDP) Slovenska zrýchlilo na 3,1 percenta z troch percent v treťom kvartáli. Vývoj bol lepší než odhady analytikov, ktorí očakávali medziročný rast HDP tempom 2,9 percenta. Štatistici podrobnosti k vývoju HDP neuviedli. Detailnejšie údaje zverejnia na začiatku marca. Spolu s rastom ekonomiky sa zvýšila aj zamestnanosť, v poslednom štvrťroku vlaňajška medziročne o 2,6 percenta. Znamená to mierne rýchlejšie tempo ako v predchádzajúcom období. Pre tento rok Národná banka počíta s rastom HDP o 3,1 percenta. Optimistickejšie je ministerstvo financií, ktoré odhaduje rast o 3,3 percenta. V medziročnom porovnaní HDP eurozóny stúpol o 1,7 percenta a EÚ o 1,8 percenta, uviedol európsky štatistický úrad Eurostat vo svojom odhade. Z krajín Európskej únie najrýchlejšie rástla rumunská ekonomika, nasleduje bulharská. Najväčšia ekonomika únie, nemecká, rástla tempom 1,8 percenta. Z údajov Eurostatu vyplýva, že slovenská ekonomika rástla tempom 2,9 percenta.
zdroj: hnonline.sk
Už nie sme lídrami v produktivite
8. 2. 2017
Kvôli nižšiemu prílevu investícií nám klesá produktivita práce. Medzinárodný menový fond nám odporúča reformy. Musíme si počkať do roku 2035, kým naša ekonomika nadobudne podobnú silu, ako je priemer pôvodnej 15-člennej Európskej únie.
Posledná správa Medzinárodného menového fondu o Slovensku nás však varuje, že naše približovanie sa západným ekonomikám ohrozujú viaceré faktory. Jedným z nich je aj nižší rast produktivity práce. Produktivita práce je dôležitým ukazovateľom, ktorý hovorí o tom, ako efektívne dokážu firmy produkovať výrobky a poskytovať služby. Výrazným spôsobom ovplyvňuje konkurencieschopnosť a ekonomickú výkonnosť krajiny. Pred desiatimi rokmi patrilo Slovensko v tomto ukazovateli medzi lídrov, keď sme mali jeden z najvyšších rastov v celej Európskej únii. V posledných rokoch však u nás rastie produktivita práce len minimálne. Posledné údaje Eurostatu z tretieho štvrťroka 2016 hovoria o medziročnom raste len o pol percenta. Tým sme sa prepadli na 15. miesto v EÚ.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si na bývanie požičali najviac v histórii
8. 2. 2017
Hypotéky v minulom roku lámali rekordy. Ani neustále rastúce ceny nehnuteľností nezastavili Slovákov, aby využili neobyčajne nízke úroky na úveroch na bývanie, ktoré v minulom roku ponúkali finančné domy. Na nových a refinancovaných hypotékach sme si požičali na bývanie viac ako deväť miliárd eur.
Posledné výsledky z Národnej banky Slovenska uvádzajú, že v roku 2016 bolo poskytnutých historicky najviac nových a refinančných úverov na bývanie – až 9,6 miliardy eur za celý bankový sektor. Navyše finančné domy už od marca, keď začnú platiť prísnejšie pravidlá Národnej banky Slovenska o poskytovaní hypoték, môžu zaradiť v poskytovaní úverov nižšiu rýchlosť. Prísnejšie budú musieť posudzovať najmä príjmy žiadateľov o úver. Banky budú skúmať príjmy už nie za posledné tri mesiace, ale až za pol roka. Podrobnejšie sa budú prezerať aj výdavky žiadateľov na domácnosť či na iné splátky úverov. Banky budú vyžadovať, aby mal klient aj 20-percentnú rezervu z príjmov po odpočítaní životného minima a splátky úveru. Tá však bude nutná až od roku 2018, od marca tohto roka to bude len päťpercentná rezerva, ktorá bude postupne narastať. Kým objemy hypoúverov v minulom roku rástli, úroky na hypotékach postupne klesali. Väčšina bánk v rámci konkurenčného boja už dnes požičiava na bývanie s úrokom pod 1,5 percenta ročne pri trojročnej fixácii. Priemerné úročenie nových úverov na bývanie kleslo na 1,86 percenta. Hoci odborníci aj bankári už dlhšie tvrdia, že úroky sú už na dne a nemajú kam klesať, môžeme sa aj v tomto roku dočkať nižších úrokov pri jarných hypotekárnych akciách bánk. VÚB banka už oznámila, že bude ponúkať úvery na bývanie s trojročnou viazanosťou už od 1,39 percenta. Navyše tento finančný ústav láka klientov na garanciu, že mu úrok v priebehu roka zníži, ak pôjde ešte nižšie. Ostatné banky môžu v rámci konkurenčného boja nasledovať jej príklad, tak ako to bolo v minulom roku.
zdroj: hnonline.sk