Novela zákona o službách zamestnanosti
2. 4. 2024
Zákon č. 5/2004 Z. z. o službách zamestnanosti a o zmene a doplnení niektorých, ktorý v piatej časti upravuje podmienky zamestnávania štátnych príslušníkov tretej krajiny s výkonom práce na území Slovenskej republiky, prináša zmeny.
V zákone o službách zamestnanosti sa navrhujú zmeny a doplnenia podmienok pri vydávaní a rušení potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a to najmä zníženie mzdového prahu z 1,5-násobku na 1,2-násobok priemernej mesačnej mzdy zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky so zavedením výnimky z tohto mzdového prahu pre štátnych príslušníkov tretej krajiny, ktorí ukončili vysokoškolské vzdelanie najviac tri roky pred podaním žiadosti o vydanie modrej karty EÚ. Pre výkon vykvalifikovaného zamestnania bude postačujúce vysokoškolské vzdelanie 1. stupňa, pri vybraných zamestnaniach z oblasti informačných a komunikačných technológii budú postačovať vyššie odborné zručnosti, ktoré sa preukazujú odbornou praxou vykonávanou vo vysokokvalifikovanom zamestnaní. Predlžuje sa obdobie, na ktoré sa vydáva potvrdenie o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu zo štyroch na päť rokov. Pri vydávaní potvrdenia úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nevykonáva test trhu práce. Upravujú sa podmienky zamestnávania v rámci dlhodobej mobility pre držiteľa modrej karty vydanej v inom členskom štáte EÚ a pre držiteľa modrej karty SR najmenej 12 mesiacov bez potreby vydania potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, s cieľom jeho jednoduchšieho prístupu na trh práce v SR. Zároveň sa upravuje rovnaké právne postavenie držiteľa modrej karty EÚ pre vedenie v evidencii uchádzačov o zamestnanie ako občana Slovenskej republiky v súvislosti s úpravou v smernici (EÚ) 2021/1883. Vzhľadom na vyššie uvedené zjednodušenie a uvoľnenie systému vydávania modrých kariet EÚ vyplývajúcich zo smernice (EÚ) 2021/1883 sa predpokladá zvýšený počet žiadateľov o vydanie modrej karty EÚ. Z dôvodu personálneho zabezpečenia sa vydávanie potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, presúva z Ústredia práce, sociálnych vecí a rodiny na úrady práce sociálnych vecí a rodiny. Zároveň sa rozširuje pôsobnosť úradov práce, sociálnych vecí a rodiny rušiť potvrdenia o možnosti obsadenia voľného pracovného miesta, ktoré zodpovedá vysokokvalifikovanému zamestnaniu, a viesť evidenciu o vydaných a zrušených potvrdeniach.
K
Slováci získali lukratívny biznis v Iráne za 25 miliónov eur
20. 3. 2017
Slovenské stroje budú vyrábať plášte na pneumatiky iránskych nákladných vozidiel. Tri naše firmy, Mesnac European Research and Technical Centre z Dubnice nad Váhom, Konštrukta-Tire Tech z Trenčína a Vipo z Partizánskeho, sa len nedávno dohodli na lukratívnej zákazke v gumárenskom priemysle, ktorej celková hodnota je okolo 40 miliónov eur.
Spolupracovať budú s najväčším výrobcom plášťov na pneumatiky v Iráne, spoločnosťou Barez, a výška slovenskej spoluúčasti má dosiahnuť 25 miliónov eur. Podľa odborníkov kooperácia pomôže tak samotným firmám a odvetviu, ako aj budovaniu mena Slovenska vo svete. Memorandum o porozumení podpísal generálny riaditeľ prvej zo spomínaných firiem MERTC, Karol Vanko, priamo v Teheráne. Vanko pri rokovaniach zastupuje všetky tri hlavné dodávateľské firmy. „Jedným zo špecifík iránskeho trhu je to, že v prípade investičných celkov zložených z viacerých výrobcov zariadení uprednostňuje domáci zákazník jedného hlavného dodávateľa, ktorý zastrešuje všetkých,“ vysvetľuje Vanko. Súvis to má podľa neho so schvaľovaním projektu v rámci iránskych inštitúcií, ako aj s bankovými a finančnými operáciami. Podľa jeho slov je to u nás neštandardné, no v iných krajinách ide o bežnú prax.
zdroj: hnonline.sk
Od apríla bude môcť viac mladých požiadať o dotovanú hypotéku
7. 3. 2017
Na dotovanú hypotéku pre mladých bude mať nárok viac žiadateľov s vyššími príjmami. Podľa najnovších údajov štatistického úradu na Slovensku vzrástla priemerná mzda v poslednom štvrťroku 2016 na 990 eur. Od nej sa odvíja aj nárok na hypotéku pre mladých. Kým do konca marca môžu zvýhodnený úver získať len žiadatelia, ktorí vlani zarábali v priemere 1 155,70 eur, od apríla do konca júna stúpne hranica až na 1287 eur. V prípade manželov a partnerov bude hranica až 2 574 eur.
Banky upozorňujú tiež na to, že pre ne je z pohľadu nároku na štátny príspevok rozhodujúci vlaňajší príjem a nie jeho súčasný. „Ak sa príjmová situácia žiadateľa oproti vlaňajšku zlepšila a jeho súčasný príjem je vyšší ako aktuálna hranica, v žiadnom prípade ho to nediskvalifikuje, práve naopak. Vyšší príjem mu umožňuje získať úver za lepších podmienok, či už hovoríme o úrokovej sadzbe alebo o dostupnej výške úveru,“ hovorí Lenka Hritzová, vedúca oddelenia retailových úverov Slovenskej sporiteľne. Dotované hypotéky však čakajú v tomto roku veľké zmeny. Ministerstvo financií uvažuje, že ukončí ich financovanie vo forme úrokového bonusu. Po novom si budú mladí ľudia môcť náklady na splácanie úveru na bývanie odpočítať z daní. Mladí ľudia do 35 rokov tak môžu získať štátom dotovanú hypotéku zníženú až o tri percentá. Úrokové zvýhodnenie platí na prvých päť rokov od poskytnutia hypotéky a dotáciou k úrokovej sadzbe môže žiadateľ dostať na úver vo výške do 50 000 eur. Požičaná suma zároveň nesmie prekročiť 70 percent z hodnoty nehnuteľnosti. Časť úveru, ktorá prekročí niektorú z uvedených podmienok sa úročí štandardnou úrokovou sadzbou.
zdroj: hnonline.sk
Bratislava je tretí najbohatší región únie
2. 3. 2017
Bratislavský kraj sa umiestnil na treťom mieste z 263 regiónov Európskej únie (EÚ) podľa HDP na obyvateľa v štandarde kúpnej sily (PPS). Vyplýva to z údajov Indexu regionálnej konkurencieschopnosti 2016, ktorého autorom je Európska komisia.
Štandard kúpnej sily porovnáva kúpnu silu regiónov členských štátov EÚ, ktoré používajú rozdielne meny a v ktorých sa líšia cenové hladiny. Má vyrovnávajúci účinok, pretože v EÚ sú veľmi bohaté regióny s vysokým HDP na obyvateľa vyjadreným v eurách (Londýn, Paríž, či Madrid), no nezohľadňuje vyššie životné náklady v týchto regiónoch. V skratke, vyjadruje HDP regiónov EÚ, ktorý je očistený o cenovú úroveň. Používa spotrebný kôš, ktorého priemer regiónov celej EÚ má hodnotu 100. Ostatné regióny Slovenska sa umiestnili v druhej polovici rebríčka. Západné Slovensko skončilo na 196. mieste (skóre: 72), nasleduje región Stredné Slovensko, ktorý obsadil 226. miesto (skóre: 60) a Východné Slovensko, ktoré so skóre 52 obsadilo 241. miesto. Prečo sa Bratislava umiestnila spomedzi všetkých regiónov na treťom mieste a predbehla oblasti známe svojou ekonomickou silou? Kamil Boros z X-Trade Brokers pre HNonline.sk uviedol, že to súvisí s pozíciou Bratislavy v slovenskej ekonomike. "Naša ekonomika je centralizovaná, takmer všetky veľké firmy a vládne inštitúcie majú formálne sídlo v Bratislave," uviedol. "Takto nastavené pravidlá nadhodnocujú Bratislavu a podhodnocujú zvyšok Slovenska," myslí si Boros. "Skresľujúce sú aj údaje ´na hlavu´," dodáva. "Oficiálne žije v Bratislave vyše 400-tisíc ľudí, no reálny počet je ďaleko vyšší," uzatvára Boros. Ďalším faktorom je veľkosť regiónu. Rebríček zohľadňuje Londýn a okolie, teda aj ostatné a ekonomicky menej silné regióny na okraji britskej metropoly. Rovnako v rebríčku nájdeme Île-de-France, teda administratívny región Paríža a jeho okolia aj s jeho menej výkonnými oblasťami.
zdroj: hnonline.sk
Slováci si prácu nájdu čoraz ľahšie
28. 2. 2017
Šanca na nájdenie si práce na Slovensku sa zvyšuje. Kým v rokoch 2010 až 2013 sa v priebehu štvrťroka zamestnalo len približne 6-7 percent nezamestnaných, v súčasnosti je to približne dvakrát viac. Vyplýva to z najnovšej analýzy UniCredit Bank Czech Republic and Slovakia.
Pravdepodobnosť straty zamestnania alebo nájdenia si novej práce podľa analytikov banky súvisí s ekonomickým cyklom, v ktorom sa krajina nachádza. V tzv. dobrých časoch šanca na nájdenie si novej práce rastie a znižuje sa pravdepodobnosť straty zamestnania. Najnižšia pravdepodobnosť bola na prelome rokov 2013 a 2014, teda v čase, kedy slovenská ekonomika rástla výrazne pomalšie. "Aj v prípade Slovenska ale platí, že šanca na nájdenie si práce v poslednom období relatívne prudko rastie," priblížili analytici. Jednoznačne neplatí pravidlo, že krajina s nižšou mierou nezamestnanosti vykazuje aj nižšiu mieru fluktuácie na trhu práce a naopak. "Intenzitu presunov medzi zamestnanosťou a nezamestnanosťou, prípadne ekonomickou neaktivitou môže napríklad ovplyvňovať flexibilita pracovnej legislatívy, štruktúra ekonomiky, ako aj kultúrno-historické preferencie obyvateľstva," doplnili analytici. Napríklad Dánsko má nezamestnanosť okolo 6 percent, teda výrazne nižšie pod priemerom Európskej únie aj eurozóny, avšak toky na trhu práce sú v krajine aj napriek tomu intenzívne. V krátkom čase si však nezamestnaní opäť nájdu prácu. Podobné správanie na trhu práce je aj v niektorých ďalších škandinávskych krajinách.
zdroj: hnonline.sk