Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Správne návyky v elektronickom bankovníctve
20. 1. 2009
Podľa odborníka pre oblasť bezpečnosti IT je internet banking Čechách a na Slovensku vcelku bezpečný. Pravda, len ak nezlyhá človek.
V praxi
sa dá poukázať na niektoré rezervy. Najväčšie sú tie, kde banky nechávajú
rozhodnutie o úrovni zabezpečenia na klientoch. Nie všetci užívatelia si
dostatočne uvedomujú riziká, ktoré ich v prostredí internetu čakajú. Banky
robia chybu, ak vyššie úrovne zabezpečenia ponúkajú ako nadštandardné služby za príplatok. Tým klientov priamo
finančne motivujú aby riskovali. Preto by mali klientom umožňovať len také
spôsoby zabezpečenia, v ktorých je úroveň rizika akceptovateľná. A rozhodne by
si nemali nechať za vyššiu bezpečnosť priplácať.
Dôležité správne návyky
- vypnutie internetového prehliadača po jeho využití na
prístup k účtu
- nenechať automatický systém ukladať prístupové heslá (je
lepšiu túto funkciu v počítači vypnúť a nepoužívať vôbec. Cena za pohodlie môže
byť príliš vysoká.)
- používatelia
certifikátov by ich mali mať uložené na prenosnom médiu, ktoré je ideálne
zabezpečené prístupovým kódom, nikdy nie na disku počítača
- vhodné je nastavenie povoleného denného limitu pre
transakcie.
Budúcnosť
Nástup nových autentizačných, čiže prihlasovacích metód z oblasti
dvojfaktorového zabezpečenia možno očakávať už v blízkej budúcnosti. Vo
vzdialenejšej budúcnosti možno očakávať
nárast technológií založených na biometrii.
Slovenská ekonomika si aj v budúcom roku zachová prvú priečku v EÚ
20. 1. 2009
Ekonomiku by mal naďalej ťahať silný domáci dopyt, vládna spotreba a investície.
Rast investícií majú povzbudiť najmä infraštruktúrne
projekty. Napriek tomu dôjde k spomaleniu hospodárstva a to v dôsledku
problémov v ostatných európskych krajinách.
Podľa prognózy Európskej komisie sa očakáva rast HDP na úrovni 2,7 percenta, slovenské
ministerstvo financií odhaduje na tento rok až 4,6 percentný rast HDP.
Pokles hodnoty firiem na burzách
19. 1. 2009
Počas roka 2008 klesla hodnota akcií sto najdrahších spoločností sveta o 42 percent.
Prehĺbila sa dôvera voči americkým
spoločnostiam, straty utrpela povesť čínskych aj ruských firiem. Medzi tristo
hodnodenými firmami bola iba jedna firma zo strednej Európy. Takéto zistenia
udáva poradenská spoločnosť Ernst & Young.
V dôsledku finančnej krízy sa investori sa odklonili
od energetických a finančných firiem, ktorých akcie čelili silnému predajnému
tlaku.
Kríza posilnila postavenie sektorov, ktoré sú menej
závislé od hospodárskeho cyklu a to farmaceutické a potravinárske spoločnosti.
Kríza sa prejavila v zníženej kúpyschopnosti Slovákov
19. 1. 2009
K múru pritlačeným európskym predajcom automobilov tak pravdepodobne pribudnú aj tí naši. Očakáva sa nielen pokles trhu predaja vozidiel ale tiež zníženie cien vo všetkých kategóriách áut.
Automobiloví predajcovia sa tak
pravdepodobne vrátia do roku 2007.
Toyta Motor Slovakia napríklad očakáva desaťpercentný pokles. Ešte
skeptickejší pohľad má Asociácia európskych výrobcov automobilov, ktorá
odhaduje pokles predaja minimálne o 15 percent.
Úvodné
fázy hospodárskeho spomaľovania, kedy
jeho dôsledky ešte tak citlivo nedopadajú na domácnosti a ich kúpyschopnosť, by
však zároveň mohli predajcovia využiť na rôzne akciové zlacnenia. Akciové
zlacnenia sa ukazujú byť účinným nástrojom na prebudenie potenciálneho dopytu.