Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Vývoj spotrebiteľských cien v januári
11. 2. 2009
Podľa údajov Štatistického úradu SR sa medziročné tempo rastu spotrebiteľských cien v januári spomalilo z decembrových 4,4 % na 3,7 %.
Na medzimesačnej báze pritom vzrástli ceny v januári o 0,7 %, kým v decembri minulého
roka medzimesačne klesli o 0,2 %.
Najrýchlejší bol rast cien v zdravotníctve o 1,8 %, za
bývanie, vodu, elektrinu, plyn a iné palivá o 1,7 %, potraviny a nealkoholické
nápoje o 0,9 %, alkoholické nápoje a tabak o 0,8 %.Ceny vzrástli aj v hoteloch,
kaviarňach a reštauráciách o 0,6 %, za rekreáciu, kultúru a vzdelávanie zhodne
o 0,3 %. Ceny sa znížili sa v doprave o 1 %,
u odevov a obuvi o 0,4 % a v poštových a telekomunikačných službách o 0,1
%. Nemenili sa ceny za nábytok, vybavenie domácnosti a bežnú údržbu domu a ceny
rozličných tovarov a služieb.
Slovensko nemá zásadný problém s toxickými aktívami
11. 2. 2009
Tieto aktíva majú výrazne nižšiu hodnotu, než bola tá, za akú ich banky nakúpili. Pre Slovensko to podľa ministra financií, na rozdiel od niektorých iných krajín únie, nie je zásadný problém.
Ministri financií krajín Európskej
únie sa včera zhodli na tom, že je potrebné v tejto veci postupovať spoločne,
aby sa zabránilo pokriveniu trhu. Postup by mal byť rýchly a koordinovaný.
Výpredaje v autobazároch
11. 2. 2009
Predajcovia jazdených áut znižujú ceny až o tridsať percent. Prinútila ich k tomu globálna finančná kríza.
Už vlani predajcovia
museli ceny automobilov zlacňovať v dôsledku prijatia eura. Teraz sa zákazníci môžu začať tešiť na
výrazné zníženie cien starších automobilov v dôsledku prepadu predaja.
Naopak, tí ktorí sa budú usilovať predať svoje niekoľkoročné auto za vysokú cenu
alebo predajcovia, ktorí autá predávajú bazárom, sa budú pravdepodobne
tešiť menej. Niektoré autobazáre už svoje pobočky zatvorili.
Podpora novým investorom aj domácim podnikateľom
10. 2. 2009
Vláda sľubuje výhodnejšie investičné stimuly novým investorom a podporu projektom domácich podnikateľov. Nárok na finančnú pomoc od štátu vznikne už pri investícii o polovicu menšej ako to bolo doteraz.
Využiť túto pomoc môžu nielen
podnikatelia v priemysle, ale napríklad aj v cestovnom ruchu. So zmenou počíta návrh novely zákona o
investičnej pomoci, ktorú včera schválila vláda, a ktorá má platiť od 1. marca.