Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Slovnaft nemusí zaplatiť pokutu Protimonopolnému úradu
15. 12. 2009
Bratislavský krajský súd dnes zrušil rozhodnutie Protimonopolného úradu (PMÚ). PMÚ potrestal rafinériu Slovnaft 300 miliónov korún (takmer desať miliónov eur) za zneužitie dominantného postavenia na trhu. Súd vrátil prípad PMÚ na nové konanie. Voči rozsudku krajského súdu nie je možné odvolanie.
Podľa zistenia súdu výrok rozhodnutia PMÚ neobsahoval všetky potrebné náležitosti podľa zákona o správnom poriadku. Podľa súdu PMÚ nepresne špecifikoval, akého previnenia sa rafinéria dopustila. V skoršom verdikte PMÚ sa nachádzali aj iné nedostatky.
Slovnaft, ktorý je dominantným výrobcom pohonných látok v krajine, dostal sankciu od Protimonopolného úradu ešte začiatkom roka 2007.
Pomalšie napredovanie ekonomiky
14. 12. 2009
Správa o finančnej stabilite za prvý polrok 2009, ktorú zverejnila NBS hovorí o tom, že vývoj hospodárstva je v najbližších rokoch veľmi neistý. V porovnaní s vlaňajškom hrubý domáci produkt klesne, s obnovením jeho rastu ekonómovia počítajú v roku 2010.
Podľa správy NBS na budúci rok hrozí, že po odznení vládnych stimulov sa najmä v najväčších svetových ekonomikách opäť začne sprísňovať menová politika, čo môže viesť k ochabnutiu súkromného globálneho dopytu. Vzhľadom na vysokú citlivosť slovenskej ekonomiky na externý vývoj nie je možné v najbližších rokoch predvídať, aký bude jej rast.
Ekonomická kríza záujem o študentské pôžičky zvýšila
11. 12. 2009
Tento rok o pôžičku na štúdium požiadalo podstatne viac študentov ako vlani alebo rok predtým. V tomto akademickom roku boli priznané pôžičky už pre 2 580 študentov, pričom žiadať o ne možno počas celého akademického roka. Pre porovnanie - v akademickom roku 2008/2009 poskytol fond 1 526 pôžičiek, rok predtým to bolo 1 793.
Súčasné pracovné príležitosti pre študentov nie sú rovnaké ako v predchádzajúcom období. Na Slovensku si napríklad mohli študenti v roku 2007 cez prázdniny zarobiť v priemere asi desaťtisíc korún (331,94 €) mesačne, zatiaľ čo v zahraničí to bolo takmer 31 000 korún (1029 €).
Mnohí študenti sa však pôžičiek obávajú, pretože nevedia, či budú mať po skončení školy prácu a možnosť splácať pôžičku. Pôžička sa úročí a spláca po dvoch mesiacoch odo dňa, keď absolvent prestáva byť študentom prvého vysokoškolského štúdia.
Študentský pôžičkový fond je v tomto roku pripravený požičať šesť miliónov €. Jednému študentovi priznáva od 331,94 € (10-tisíc korún) do 1327,76 € (40-tisíc korún).
V posledných dvoch rokoch študenti dostávali v priemere asi 800 € na akademický rok, v tomto roku to fond predbežne odhaduje na 1 145 €. Predpoklad tohtoročného čerpania pôžičky je cca 3 000 000 €.
Na základe doručených podkladov fond doposiaľ už vyplatil 1,3 milióna € k 2285 podpísaným zmluvám. Zvyšní žiadatelia by peniaze mali dostať do konca roka. Po podpise zmluvy fond vypláca len prvú polovicu pôžičky, druhú dostanú študenti k 15. februáru 2010.
Hospodársky rast v Čechách a na Slovensku
10. 12. 2009
Česká a slovenská ekonomika sú si podobné. Pri súperení s Českom o to, kto priláka spomedzi krajín v našom regióne viac investorov, môžu nakoniec rozhodnúť detaily.
Výrazne sa podobajú aj najnovšie štatistiky o výkone českej a slovenskej ekonomiky v treťom štvrťroku.
V obidvoch krajinách sa zmiernili výpadky v exporte, len trochu sa spomalilo míňanie domácností. Z recesie sa dostali obidva štáty. Na hospodárstve obidvoch republík sa výrazne podieľa priemysel, najmä automobilový.
Predpovede na budúci rok hovoria o tom, že trh v Česku vzrastie okolo jedného percenta, Slovensko má bližšie k dvom percentám.
Očakáva sa, že pre eurozónového investora bude vďaka euru príťažlivejšie Slovensko.