Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Bankrotov bude menej
5. 1. 2010
Lavína bankrotov by mala doznievať aj v prvých šiestich mesiacoch. V závere roka by trh mal od problémových firiem prečistiť. Existenčne zostávajú ohrozené firmy vo viacerých odvetviach. Najťažšie obdobie čaká najmä špeditérov a textilky.
Hlavná vlna insolventnosti sa prejavila na konci roka, kedy došlo k viac ako tridsaťpercentnému vyhlásených konkurzov. Najvyšší počet vyhlásených konkurzov bol opäť zaznamenaný vo veľkoobchode a maloobchode. Za obchodom nasledovali dopravné a špedičné firmy, ktoré neprežili prudký pokles dopytu. K najohrozenejším subjektom patrili aj subdodávatelia stavebného priemyslu, pohoršili si realitné kancelárie, prenajímatelia nehnuteľností a poradenské spoločnosti.
Na insolventnosť reagovali firmy rôzne. Veľké a známe spoločnosti išli cestou reštrukturalizácie, alebo na seba vyhlásili konkurz, stredné spoločnosti prepísali spoločnosti na nového nefunkčného majiteľa a malé spoločnosti, ktoré sa stali platobne neschopnými, väčšinou na seba vyhlásili konkurz. Boli zaevidované aj prípady, že majitelia nezaplatili ani poplatok 1 660 € za vyhlásenie konkurzu a nefunkčnú prázdnu firmu sa rozhodli ponechať naďalej zapísanú v obchodnom registri. Najčastejšími príčinami bankrotov boli najmä neschopnosť splácať včas a v plnej výške záväzky, nedostatočný prehľad o dlžníkoch a nedostupnosť úverových zdrojov.
V roku 2010 sa za rizikové odvetvia považujú:
Doprava a špedícia
Textilný priemysel
Potravinárstvo
Kovovýroba
Subdodávatelia automobilového priemyslu
FM Group World dostala pokutu
5. 1. 2010
Protimonopolný úrad SR (PMÚ) udelil za porušenie hospodárskej súťaže pokutu spoločnosti F M Group World, Sp.k. a jej výhradnému distribútorovi na území Slovenska - FM Group Sl, s.r.o. Podľa PMÚ podnikatelia porušili zákon o ochrane hospodárskej súťaže tým, že uzavreli franchisingovú zmluvu o distribúcii kozmetiky FM, ktorá obsahovala aj ustanovenie o priamom určení ceny ďalšieho predaja.
Dohody o určení cien pre ďalší predaj sú podľa regulátora zakázané, pretože už svojou podstatou spôsobujú narušenie hospodárskej súťaže.
Pri určovaní výšky pokuty PMÚ zvažoval viacero faktorov, najmä povahu dohody, úroveň súťaže medzi značkami a dopad konania FM Group World, Sp.k. a FM Group Sl na súťaž. Úrad vzal do úvahy tiež skutočnosť, že dodržiavanie distribútormi určenej predajnej ceny nebolo vynucované, podnikatelia uznali, že svojím konaním sa dopustili porušenia zákona a počas správneho konania odstránili a upravili sporné ustanovenia tak, aby boli v súlade s pravidlami hospodárskej súťaže.
Oceliari sa vracajú k päťdňovému pracovnému týždňu
4. 1. 2010
Hutnícka spoločnosť U. S. Steel Košice (USSK) sa po úpravách a skracovaní pracovného času v roku 2009 v dôsledku plynovej a hospodárskej krízy v januári 2010 vracia k štandardnému päťdňovému pracovnému týždňu. Situáciu opäť vyhodnotia v priebehu budúceho mesiaca.
Z dôvodu odbytových problémov oceliareň v niektorých mesiacoch minulého roku 2009 vyrábala len štyri dni v týždni. Spoločnosť USSK, producent ocele a plechov, je s vyše dvanásťtisíc pracovníkmi najväčším zamestnávateľom na východnom Slovensku.
Zásada „Jeden za všetkých“ v spotrebiteľských zmluvách
4. 1. 2010
Podľa novely Občianskeho zákonníka firmy od marca už nebudú môcť v spotrebiteľských zmluvách opakovane používať neprijateľné podmienky. V prípade, že firma so spotrebiteľom prehrá súdny spor o nejakej neprijateľnej podmienke v zmluve, túto podmienku už nebude môcť používať ani v iných prípadoch. Podľa ministerky spravodlivosti je v zmluvách v súčasnosti veľa takýchto prípadov.
Občania sa preto boja súdiť so spoločnosťami, ktoré majú tímy špičkových právnikov. Ak aj niekto tento zápas vyhrá, spoločnosti nekalé praktiky používajú aj naďalej. V Občianskom zákonníku preto došlo k zmenám. Od marca začne platiť pravidlo, pracovne nazvané „jeden za všetkých“. Malo by zabrániť, aby sa v spotrebiteľských zmluvách nevyskytovali bežne napríklad 90-percentné úroky či iné nemorálne sankcie. Samozrejmosťou by malo byť, že po právoplatnom rozhodnutí súdu o neprijateľnosti zmluvnej podmienky túto už firma viac nepoužije.
Rezort spravodlivosti pripravuje aj ďalšie zmeny, napr. novelu Exekučného poriadku, zmena taríf pre advokátov, či paragrafové znenie zákona o preukazovaní pôvodu majetku. Samostatný zákon by mal zaviesť trestnú zodpovednosť právnických osôb. K viacerým zmenám by malo dôjsť vo väzenstve.