Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
V priemysle vlani stúpla hrubá mzda na 857 eur
11. 2. 2013
V priemere za rok 2012 mali najvyššiu priemernú nominálnu mesačnú mzdu zamestnanci v informačných a komunikačných činnostiach 1 743 Eur.
Mzda v priemysle dosiahla hodnotu 857 Eur, vo vybraných trhových službách 818 Eur, veľkoobchode 768 Eur, predaji a oprave motorových vozidiel 753 Eur, doprave a skladovaní 738 Eur, stavebníctve 607 Eur, ubytovaní 569 Eur, maloobchode 562 Eur, v činnostiach reštaurácií a pohostinstiev 361 Eur.
V daňových rajoch sídli viac ako 3600 slovenských firiem
11. 2. 2013
Záujem slovenských podnikateľov o daňovú optimalizáciu a zaistenie anonymného vlastníctva prostredníctvom zahraničných firiem bol v minulom roku najväčší za posledných päť rokov.
Počet slovenských spoločností, ktoré majú vlastníka so sídlom v daňovom raji, na konci roku 2012 presiahol 3 600 a medziročne sa zvýšil o 17,8 %. Z daňového raja je aktuálne kontrolovaných 1,78 % firiem registrovaných na Slovensku. Najväčší záujem firmy v minulom roku pritom prejavili o Cyprus a Seychely.
Na Slovensku tankujeme najdrahšie
8. 2. 2013
Slovenská republika má v porovnaní s krajinami V4 a Rakúska najdrahšie benzíny.
Nafta bez daní na Slovensku je v porovnaní s okolitými členskými krajinami najdrahšia. Benzíny bez daní majú vyššiu hodnotu len v Maďarsku. V rámci celej EÚ má Česko druhé najlacnejšie benzíny bez daní, Poľsko je na 3. mieste, Rakúsko je štvrté a Slovensko piate.
Odborári dohodli lepšie platy, ale nie pre všetkých
8. 2. 2013
Energetici, chemici, lesníci, vodohospodári a ľudia spracúvajúci drevo si tento rok na platoch prilepšia.
Z najväčšieho nárastu platu sa môžu tešiť vodohospodári.
O viac ako dve percentá dostanú ľudia v drevospracujúcom priemysle.