Novela zákona o energetike
12. 1. 2023
Novela zákona č. 251/2012 Z. z. o energetike zabezpečuje implementácio nariadenia Rady (EÚ) 2022/1854 zo 6. októbra 2022 o núdzovom zásahu s cieľom riešiť vysoké ceny energie.
Nariadenia Európskej Únie sú zo svojej povahy právnymi aktami, ktoré sa uplatňujú priamo, v prípade nariadenia (EÚ) 2022/1854 však ide o právny predpis, ktorý nie je bez vnútroštátnej právnej úpravy použiteľný. Nariadenie ponecháva členským štátom široký adaptačný priestor ako v otázkach hmotnoprávnych, tak aj v otázkach procesných, nakoľko nerieši, akým spôsobom sa nadmerné príjmy budú vyberať. Neupravuje ani tak zásadnú otázku, akou je uloženie povinnosti konkrétnym výrobcom strpieť odvedenie časti svojich výnosov. Je preto nevyhnutné, aby zákonná právna úprava určila pravidlá pre určenie a inkaso povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa zvolilo označenie odvod z nadmerných príjmov. Odvod z nadmerných príjmov bude z procesného hľadiska spravovaný ako daň podľa daňového poriadku.
Charakter povinného peňažného plnenia, pre ktoré sa na účely implementácie nariadenia zvolilo označenie odvod, vyplýva zo samotného nariadenia (EÚ) 2022/1854 a spôsobu jeho prijatia. Ide o nástroj pre reguláciu trhu s elektrickou energiou, ktorý má celoeurópsky charakter, aj keď v niektorých čiastkových parametroch sa členským štátom umožňuje zohľadniť individuálne vnútroštátne špecifiká. Materiálne ide o zákonné nastavenie hranice povolených trhových príjmov, kedy pri presiahnutí tejto hranice dochádza k odvodu do štátneho rozpočtu.
Zatiaľ čo príležitostné a krátkodobé cenové špičky možno považovať za normálnu vlastnosť trhu s elektrinou a pre niektorých investorov môžu byť užitočné na to, aby sa im vrátili investície do výroby elektriny, extrémny a trvalý nárast cien elektriny pozorovaný od februára 2022 sa výrazne líši od normálnej situácie na trhu s príležitostnými cenovými špičkami. Preto by sa strop príjmov na trhu nemal stanoviť pod primeranými očakávaniami účastníkov trhu, pokiaľ ide o priemernú úroveň cien elektrickej energie v hodinách, keď bol dopyt po elektrickej energii najvyšší, pred ruskou vojnou proti Ukrajine.
Súčasná energetická kríza nepriaznivo ovplyvnila všetky členské štáty Európskej únie. Prudký nárast cien energií výrazne prispel k celkovej inflácii v eurozóne a spomaľuje hospodársky rast v Európskej únii. Únia na tento vývoj reagovala okrem iného prijatím nariadenia, ktoré sa zaoberá vysokými cenami energií a ktorého súčasťou je aj otázka tzv. stropu trhových príjmov a rozdelenie nadmerných príjmov a príjmov z preťaženia medzi konečných spotrebiteľov elektriny, ktoré sa bude uplatňovať od 1. decembra 2022.
Novelou zákona sa zavádza povinnosť označovania ruskej ropy dodanej do Slovenskej republiky ropovodom a ropných výrobkov vyrobených z takejto ropy, ako aj povinnosť vedenia evidencie nakladania s takto označenými výrobkami. Súčasne sa precizujú a dopĺňajú niektoré ustanovenia zákona č. 250/2012 Z. z. o regulácii v sieťových odvetviach v znení neskorších predpisov v oblasti uplatňovania cenovej regulácie v regulovaných činnostiach. Zavádza sa nový inštitút tzv. krízovej regulácie, ktorý sa zaraďuje do zákona o regulácii za mimoriadnu reguláciu. Upravuje sa postup a podmienky pre uplatnenie cenovej regulácie za regulované činnosti v tepelnej energetike určením limitu nárastu ceny, ktorý určí vláda nariadením. Taktiež rozširuje použitie ustanovení zákona č. 71/2013 Z. z. o poskytovaní dotácií v pôsobnosti Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky v znení neskorších o poskytovanie dotácií na pokrytie rozdielu cien tepla.
S
Byty sú za 10 rokov najdostupnejšie
12. 3. 2013
Kto má prácu a zvažuje na úver kúpiť byt, má na to momentálne najlepšie podmienky za posledných desať rokov.
Podľa bánk bude dostupnosť bývania rásť aj v najbližších mesiacoch, lebo finančné domy sa pripravujú na jarné akcie, spojené so znižovaním úrokov pri hypotékach a úveroch na bývanie.
Pri hypotéke vo výške 50-tisíc eur s ročným úrokom 3,3 percenta klient po dvadsiatich rokoch finančnému domu vráti 68,6 tisíca eur. Ak by rovnaký úver bol úročený štyrmi percentami za rok, tak klient finančnému domu vráti približne 73,2 tisíca eur. Na vyššom úroku teda stratí 4,6 tisíca eur.
Najnižšie akcie bánk momentálne ponúkajú úvery na bývanie s ročným úrokom 3,3 percenta.
Stavebníctvo padá, veľa firiem to neprežije
12. 3. 2013
Stavebníctvo začalo tento rok ďalším značným prepadom.
Hlavným dôvodom je nedostatok projektov. Tento rok bude pre stavebníctvo očistcom, ktorý pre mnohé firmy bude znamenať konečnú.
Výkony domácich stavebných firiem v zahraničí sa dokážu výrazne zvyšovať, celkovo však ide o zanedbateľný objem. Prácam v zahraničí sa venujú prevažne len firmy z pohraničia, pretože presunúť ťažkú techniku a mechanizmy na projekty mimo Slovenska je nákladné. Preto stavebníctvo v tuzemsku klesalo.
Stavebná produkcia vlani zaznamenala objem 4,845 mld. eur pri medziročnom poklese o 12,5 %. Tuzemská produkcia sa prepadla o 13,8 % na 4,595 mld. eur. Stavebná produkcia v zahraničí vlani stúpla o 22,6 % na 250,3 mil. eur.
Štát získal za dva mesiace na daniach takmer 1,3 mld. eur
12. 3. 2013
Daňové príjmy štátu prekročili ku koncu februára tohto roku 1,283 mld. eur a štát tak z celoročne rozpočtovaných príjmov vybral 14,4 %.
Nedaňové príjmy za prvé dva mesiace roka podľa údajov zverejnených FR SR dosiahli 31,1 mil. eur a celkové daňové a nedaňové príjmy štátneho rozpočtu tak predstavovali 1,315 mld. eur.
Z daní z príjmov, ziskov a kapitálového majetku získal štát do rozpočtu za dva mesiace 308,3 mil. eur. Z domácich daní na tovary a služby štátny rozpočet získal 971,2 mil. eur a očakávané príjmy sa tak naplnili na 14,95 %.
V rámci domácich daní na tovary a služby vybral štát ku koncu februára na DPH 667,5 mil. eur, čo predstavovalo takmer 15 % z očakávanej výšky. Príjem štátneho rozpočtu zo spotrebných daní dosiahol ku koncu druhého mesiaca 303,6 mil. eur.
Ekonomika môže padnúť do mínusu
8. 3. 2013
Slovensko čaká úplné stopnutie rastu, prípadne až prepad.
Zatiaľ len v prvom polroku. Takéto vyhliadky pre našu ekonomiku zverejnili prognostici inštitútu Infostat.
Aj k nám sa preleje celoeurópske spomaľovanie, ktoré poslalo do recesie eurozónu. Rizikom je najmä vývoj francúzskej ekonomiky a predajov automobilov v Európe. Práve ekonomika Francúzska a Nemecka sa prepadla už v závere vlaňajška do mínusu.
To ovplyvňuje aj naše podniky, zamerané na vývoz, keďže im chýba dopyt zo západu.
Aj z tohto dôvodu firmy obmedzujú investície a prijímanie nových ľudí. Časť z nich dokonca prepúšťa. Výsledkom je slabnúci dopyt domácností.