Novela zákona o cenných papieroch
15. 5. 2024
Cieľom zmien v zákone o cenných papieroch a investičných službách sa rozšíruje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere vzťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Zákonom sa rieši zánik záložného práva v oblasti práva výkupu za účelom väčšej právnej istoty. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou. Ministerstvu financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
K
Vďaka šrotovnému sa predal rekordný počet automobilov
20. 3. 2009
V súvislosti s tzv. šrotovným sa od pondelka 16. marca predalo na Slovensku vyše 2700 automobilov.
V prípade, ak občan splnil
podmienky pre získanie štátnej dotácie a ním vybraný automobil nemá predajca na
sklade, automobil mu jednoducho zarezervuje vo výrobe. Na jeden doklad o
zošrotovaní automobilu je možné zakúpiť len jeden nový automobil. Rezervácia
slúži aj na zabezpečenie kontroly tejto skutočnosti.
Minister hospodárstva SR nevedel
povedať, či budú uvoľnené ďalšie financie na tento štátny príspevok.
Zjednodušené stavebné konanie
19. 3. 2009
Dom do 150 m2 zastavanej plochy s pivnicou a prvým poschodím prípadne s podkrovím by sa od budúceho leta mal dať postaviť len na základe ohlásenia stavebnému úradu.
Na menší skleník, bežný plot, šopu či do 10 m hlbokú studňu už nebude mať potrebné ani to.
Povolí to
nový stavebný zákon, ktorého návrh v stredu schválila vláda. Nová kategorizácia umožní realizáciu
niektorých stavieb bez stavebného povolenia. Bude stačiť ohlásiť ich stavebnému
úradu. Tie stavby, ktoré sa dnes len ohlasujú, sa dokonca zaobídu podľa nového
zákona aj bez ohlásenia.
Zákon zavádza aj
zjednodušené konanie. Jeho podmienkou bude, že stavebník si najme
špecializovaného odborníka - auditora stavby.
Štátom vyškolený auditor
pripraví všetky podklady na zjednodušené konanie, potvrdí splnenie podmienok a
úrad už vydá len stavebné povolenie. Auditor bude zodpovedný za dôsledky chyby,
ktorej sa dopustí. Podobná podmienka by podľa ministerstva výstavby mala platiť
aj pre kolaudáciu.
Výber zmien
- zmiernenie pravidiel
(niektoré stavby sa miesto stavebného povolenia budú môcť stavať na ohlásenie),
- zavedenie
zjednodušeného stavebného konania, ktoré osvedčí auditor stavby a stavebný úrad
vydá len povolenie,
- právo auditora vykonať
aj záverečnú kontrolu stavby a vydať posudok pre kolaudáciu,
- občan za čiernu stavbu
bude môcť dostať pokutu najviac 165 tisíc € (4,97 milióna korún),
- podnikateľ za čiernu
stavbu bude môcť dostať pokutu najviac 350 tisíc € (10,5 milióna korún).
Auditori
Podľa vedúceho úradu
Slovenskej komory stavebných inžinierov budú mať o takúto činnosť stavební
inžinieri záujem.
Stavebné konanie by sa s
pomocou auditora malo výrazne skrátiť, keďže stavebníka nebude zdržiavať jeho
prerušovanie z dôvodu chýbajúcej dokumentácie. Auditormi okrem stavebných
inžinierov budú môcť byť aj architekti.
Auditori budú prax vykonávať na živnosť na
základe zmluvy so stavebníkom. Podľa prezidenta Zväzu stavebných podnikateľov
Slovenska pôjde viac o možnosť, ako o všeobecne rozšírenú prax.
K vytvoreniu inštitútu auditora stavby sa
ministerstvo inšpirovalo nemeckým, anglickým a českým právom. V Čechách majú
inštitút inšpektora stavby.
Zvýšenie hornej hranice pokút
Nový zákon stanovuje aj zvýšenie hornej
hranice pokút za priestupky, za stavby bez povolenia, za užívanie stavby bez
kolaudácie, aj pokuty pre prevádzkovateľov rozvodnej siete, ak na výzvu
napríklad nezastavia dodávku elektriny
na čiernu stavbu.
Ako ušetriť na prevádzke počítačových tlačiarní
19. 3. 2009
Rozmýšľať treba už pri nákupe tlačiarne. Ujasniť si, čo všetko v tlačiarni potrebujeme a budeme aj reálne využívať. Tým sa vyhneme tomu, že zaplatíme za niečo, čo nepotrebujeme.
Výrobcovia radia nastaviť nižšiu kvalitu tlače a tlačiť obojstranne. Tam, kde to nejde automaticky, otáčať papier ručne.
Pri prevádzke tlačiarní možno ušetriť
nasledovnými spôsobmi:
– Kúpiť zariadenie, ktoré zodpovedá našim potrebám. Zbytočné je platiť za funkcie,
ktoré nevyužijeme.
– Čo najčastejšie využívať nižšiu kvalitu tlače označovanú Draft, ktorá
spotrebuje najmenej atramentu či toneru.
– Preferovať čiernobielu tlač pred
farebnou. Rozdiel v cene dosahuje až 8 centov na stranu.
– Podľa možnosti čo najčastejšie tlačiť
obojstranne. Pokiaľ to zariadenie umožňuje, nastaviť tzv. Duplex automaticky, prípadne obracať
papier ručne.
– Používať kazety a zásobníky s čo
najväčším obsahom, pretože majú najlepší pomer vyťaženosť/cena. Pri
atramentových uprednostniť tlačiarne s delenými
náplňami.
– Šetriť elektrickou energiou. Platí
zásada – čím novšie zariadenie, tým nižšia spotreba.
– Firmy môžu ušetriť aj kontrolou spotreby tlače pomocou správcovských
softvérov a rôznymi obmedzeniami pre zamestnancov.
– Ušetriť môžno aj na náhradných
náplniach. Neoriginálne či znovu plnené sú aj o polovicu lacnejšie, výrobcovia
ich však neodporúčajú.
Pracovná sila na Slovensku už nie je najlacnejšie vo V4
19. 3. 2009
Kvôli prijatiu eura a oslabeniu okolitých mien Slovensku patrí spomedzi krajín V4 druhé miesto nákladového rebríčka. Lacnejší sú Poliaci a Maďari, Česi sú od nás stále ešte drahší.
Z pohľadu zahraničných
investorov to znamená, že ak chcú vyrábať lacno, Slovensko už nemusí byť takou
jednoznačnou voľbou.
Lacná pracovná sila a z toho plynúca vyššia
konkurencieschopnosť krajiny nie sú o tom, že niekto by tu chcel pracovať
lacno, ak by mohol dostať viac. Svojmu zamestnávateľovi asi nik nepovie: Viem, že je finančná kríza, chcem pomôcť podniku, preto mi znížte plat o 15 %.
Cesty pre opätovné získanie zahraničných investorov
môžu byť dve. Prvá je, že prácu dokáže
zlacniť štát, povedzme, cestou nižších odvodov, alebo druhá, štát by sa mal
postarať o to, aby na cene práce až tak
nezáležalo.
Prvú cestu
vláda zatiaľ odmieta, pravdepodobne najmä pre to, že na také niečo nemá
peniaze. Druhou cestou je podpora vzdelanostnej ekonomiky, aby sem prichádzali
odvetvia a podniky s výrobou, kde je vyššia produkcia pridanej hodnoty, kde je
pre zamestnávateľov dôležitejšia kvalita pracovnej sily a na plate ľudí im
až tak nezáleží.