Novela zákona o cenných papieroch
15. 5. 2024
Cieľom zmien v zákone o cenných papieroch a investičných službách sa rozšíruje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere vzťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Zákonom sa rieši zánik záložného práva v oblasti práva výkupu za účelom väčšej právnej istoty. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou. Ministerstvu financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
K
Ceny cigariet budú vyššie
23. 9. 2009
Centrálna banka predpovedá, že kríza ešte chvíľu udrží pod kontrolou rast cien. Najpomalšie by mali rásť na budúci mesiaci. Zdražovanie potom mierne zrýchlia stúpajúce ceny pohonných látok a zdraženie cigariet.
Na zvýšení sa odrazí aj zvýšená spotrebná daň na cigarety.
Hoci bankári odhadovaný prepad HDP na tento rok zhoršili na mínus 5,6 %, myslia si, že to najhoršie je za nami. Problémy môžu nastať vtedy, keď doznejú vládne stimuly európskych krajín a nenaštartujú ich ekonomiky. Slovensko by mohlo zažiť ešte ďalší pád, hoci menší.
V silách Slovenska nie je ovplyvniť priebeh krízy, ale je v jeho silách pripraviť sa na obdobie po kríze. V krátkodobom výhľade jedného až troch rokov je možné zlepšiť podnikateľské prostredie, najmä vymožiteľnosť práva a flexibilitu trhu práce. Najväčšou výzvou pre Slovensko je odstrániť zaostávanie v inováciách a vo vývoji nových technológií. Nemalo by sa donekonečna stavať na nízkych mzdách a daniach.
Slovensko potrebuje rýchlu konsolidáciu financií
22. 9. 2009
Plán šetrenia v bežných aj kapitálových výdavkoch štátneho rozpočtu prezentovaný ministrom financií Jánom Počiatkom je podľa Ivana Šramka, guvernéra Národnej banky Slovenska krok správnym smerom. Zhodnotiť ho však bude možné až po presnom vyčíslení očakávaných úspor.
Minister zatiaľ prezentoval zámer znížiť bežné výdavky o 20 % a kapitálové o 70 % oproti vlani schválenému viacročnému plánu.
Guvernér považuje za kľúčové, aby už v roku 2010 nastala pomerne rýchla konsolidácia. Tá je dôležitá, aby sa nezhoršoval pohľad investorov na Slovensko a jeho rating.
Súčasný deficit je predovšetkým obrazom veľmi výraznej krízy, ktorá zasiahla aj slovenskú ekonomiku, prejavila sa na znížených príjmoch aj na výdavkovej časti rozpočtu.
Ministerstvo financií očakáva deficit verejných financií na úrovni 6,3 % HDP. Už v budúcom roku by však mal verejný schodok klesnúť na 5,5 % a do roku 2012 pod trojpercentnú hranicu požadovanú európskymi rozpočtovými pravidlami.
Slovensku zhoršenie ratingu nehrozí ani pri očakávanom viac ako šesťpercentnom deficite verejných financií.
Školy a profesionálni rodičia dostanú notebooky
21. 9. 2009
Podľa najnovšieho Vestníka verejného obstarávania vyhrala firma Datalan súťaž na dodávku 558 notebookov.
Za dodávku zinkasuje vyše 389 tisíc € bez dane. Peniaze na notebooky pôjdu z Európskeho sociálneho fondu. Notebooky dostanú nielen žiaci a učitelia, ale aj profesionálni rodičia.
Firma Datalan ako jediná z 10 firiem, ktoré si prevzali podklady, splnila podmienky verejného obstarávania formou reálnej ponuky.
Firma mala zákazky aj za predchádzajúcej vlády.
SZRB bude spravovať peniaze efektívne
17. 9. 2009
Spravovať peniaze efektívne je niečo samozrejmé, predovšetkým pre banky. Od nikoho a pre nikoho by si nemalo vyžadovať špeciálne uznanie či chválu. Tak je to aj v prípade projektu pripravovaného vládou, aby podniky, ktoré podnikajú v mene štátu, sústredili časť svojich zdrojov v štátnej Slovenskej záručnej a rozvojovej banke (SZRB).
Cieľom vlády je dosiahnuť nielen vyššiu efektívnosť vo financovaní podpory malých a stredných podnikov, preto bola totiž táto banka založená, ale tiež prispieť k ekonomickejšiemu riadeniu štátneho dlhu.
Dnes na financovanie projektov svojich klientov, ktorí nikdy nepatrili k hlavnej klientele komerčných bánk, SZRB používa len vlastné zdroje a úverové linky zo zahraničia. Na rozdiel od ostatných bánk ako zdroj financovania nemá vklady, teda to, čo v období pred reštrukturalizáciou bánk v 90. rokoch nazval bankár jednej z najväčších bánk na Slovensku "to najcennejšie, čo banka má“. Vklady sú nepochybne najlacnejším zdrojom financovania, iste lacnejším ako zahraničné úverové linky, ktoré v čase svetovej ekonomickej krízy zvyšujú rizikovú maržu. Samozrejme, že z hľadiska časového súladu vkladov a úverov, ktoré SZRB poskytuje, nepôjde o hlavné využitie získaných vkladov, ale skôr o doplnkové, ktoré asi neprekročí 20 % objemu vkladov, avšak i tak to umožní podporiť viac podnikateľov, a teda vytvoriť viac pracovných príležitostí. Významným nástrojom využitia týchto vkladov môžu však byť operácie banky pri riadení štátneho dlhu v spolupráci s Agentúrou pre riadenie dlhu a likvidity. Práve efektívnosť jeho spravovania a každý príspevok k tomu je prirodzenou povinnosťou štátu. To, že štátne firmy nesmú na tom strácať, je opäť samozrejmosť.
Vláda Slovenskej republiky poskytla slovenskému bankovému sektoru veľmi významné bankové stimuly. Tie bankám pomohli prežiť snáď tie najhoršie časy tejto krízy. Pripomeňme si napríklad stopercentné ručenie za bankové vklady, program rýchlych záruk, keď štátna SZRB ručí až do výšky 55 % objemu úveru klientovi komerčnej banky, zavedenie bonifikácie úrokovej sadzby pri hypoúvere a teraz pripravovaný projekt riešenia skupiny delikventných hypotekárnych úverov a pripravovaný štátny príspevok pre mladomanželské úvery. Hovoriť preto v súvislosti so spomínaným projektom ako o akcii, ktorá je namierená proti bankám, je, len nepochopením zmyslu projektu.