Novela zákona o cenných papieroch
15. 5. 2024
Cieľom zmien v zákone o cenných papieroch a investičných službách sa rozšíruje súbor finančných nástrojov aj o DLT finančné nástroje. Dôsledkom takejto úpravy sa bude súčasný regulačný mechanizmus pre finančné nástroje v plnej miere vzťahovať aj na DLT finančné nástroje.
Zákonom sa rieši zánik záložného práva v oblasti práva výkupu za účelom väčšej právnej istoty. Zároveň v nadväznosti na úpravu dlhopisov sa umožňuje burze obchodovať s cennými papiermi s nízkym rizikovým profilom, ktoré sa neobchodujú na regulovanom trhu alebo mnohostrannom obchodnom systéme organizovanom burzou. Ministerstvu financií Slovenskej republiky v spolupráci s Ministerstvom vnútra Slovenskej republiky vykonať opatrenia na zníženie rizika v oblasti legalizácie výnosov z trestnej činnosti a financovania terorizmu pri emitovaní dlhopisov nevyžadujúcich predloženie prospektu takou právnickou osobou, ktorá nie je regulovaným subjektom alebo subjektom, ktorého akcie nie sú verejne obchodovateľné.
K
Tvorba pracovných miest vo výrobe na získanie investičnej pomoci už nepostačí
7. 11. 2017
Podmienkou investičnej pomoci investorom na Slovensku už nebude tvorba pracovných miest vo výrobe. Vyplýva to z návrhu zákona o regionálnej investičnej pomoci z dielne Ministerstva hospodárstva (MH) SR, ktorým sa bude 8. novembra zoberať vládny kabinet. Navrhovaná účinnosť zákona je 1. apríl 2018.
"K zásadným zmenám patrí vypustenie požiadavky tvorby pracovných miest v priemyselnej výrobe. V oblasti technologických centier a centier podnikových služieb nahradila podmienku zamestnania podielu vysokoškolsky vzdelaných ľudí podmienka vyplácania vyšších ako priemerných miezd v danom okrese. Výraznou zmenou je taktiež modifikácia podmienky realizovania investičného zámeru na jednom mieste," priblížil v predkladacej správe k zákonu slovenský rezort hospodárstva. Ďalšie zmeny legislatívy súvisia podľa MH SR so zmenou smerovania investičnej pomoci podľa potrieb Slovenskej republiky, a to ako z pohľadu typov investície, tak aj regionálneho rozmeru realizovania investičných zámerov. "Návrh zákona ďalej prináša sprísnenie hodnotenia investičných zámerov, sprehľadnenie podmienok poskytnutia investičnej pomoci, sprísnenie podmienok ich plnenia a presné definovanie krokov orgánov štátnej správy v prípade zistenia ich porušenia," upozornilo ministerstvo hospodárstva.
Chovateľom rozdávajú dotácie, pestovateľom zatiaľ nie
27. 10. 2017
Preddavky pre poľnohospodárov. Finančný balík, na zavedenie ktorého čakajú farmári od vstupu Slovenska do Európskej únie. Časť našich agropodnikateľov sa dotácie už dočkala, časť zostáva stále bez nich. Medzi prvými preddavky dostanú chovatelia.
O finančnú injekciu požiadalo 3 645 poľnohospodárov, ktorí však museli splniť podmienky na poskytnutie týchto platieb. Celková suma sa vyšplhala do výšky 18,4 milióna eur. „Slovenským farmárom vyplácame preddavky v maximálnej možnej výške, ktorú povoľuje európska legislatíva, a to až vo výške 50 percent,“ uviedol generálny riaditeľ Pôdohospodárskej platobnej agentúry Juraj Kožuch. Finančná situácia sa však zlepší len chovateľom dobytka a mliekarom. Do dnešného dňa dostalo peniaze na svoje účty približne 2 600 chovateľov.
Stavebné sporenie
25. 10. 2017
Po novom sa menia podmienky získanie stavebného sporenia. Doterajšie financovanie cez stavebné sporenie hlavne pri získaní stavebnej prémie nebolo efektívne a adresné.
Štát chce, aby stavebné sporiteľne pri schvaľovaní sporenia pozerali viac na adresnosť a efektívnosť. Samotná prémia cez stavebné sporenie by sa mala týkať ľudí s nižšími príjmami. Na získanie plnej stavebnej prémie musí sporiteľ tento rok vložiť 1 327,80 eura, ak dá menej, prémia sa mu pomerne kráti.
Nová ekologická daň z energií? Môže zaťažiť rozpočty domácností
25. 10. 2017
Plyn, elektrina aj uhlie majú byť na budúci rok zaťažené novou spotrebnou daňou. Ide o takzvanú ekologickú daň, ktorú ešte pred vyše desiatimi rokmi stanovila Európska komisia a Slovensko na ňu pri domácnostiach celé roky uplatňovalo výnimky. Prechodné obdobie sa však končí a rezort financií aktuálne ohlásil, že chystá zmeny daní.
K tým by mohlo dôjsť možno už na budúci rok v júli.Ak Brusel Slovensku už neustúpi, každá megawatthodina energie z plynu a elektriny bude zdanená sumou 1,31 eura. Pre bežnú 4-člennú domácnosť, ktorá používa elektrinu, by to znamenalo ročný výdavok navyše v sume asi 5 eur. Ďalších 40 eur by zaplatila, ak používa na kúrenie plyn, respektíve teplo vyrábané z plynu, ktorý používa väčšina kotolní. Uhlie na kúrenie využíva v súčasnosti už málokto, spotrebná daň pri ňom by však bola 10,62 eura za tonu.Európska komisia chce daňou znížiť spotrebu palív, ktoré sa do EÚ väčšinou dovážajú, zvýšiť energetickú sebestačnosť a znížiť emisie. Na Slovensku však ľudia platia z energií 20-percentnú daň z pridanej hodnoty, čo je viac ako v niektorých iných krajinách EÚ. Z pohľadu spotrebiteľov by tak bolo spravodlivé, ak by sa s novou daňou zároveň adekvátne znížila DPH, aby bol dosah na ceny a platby ľudí nulový.Ministerstvo financií zatiaľ hovorí len toľko, že v iných krajinách ekologická daň funguje inak ako u nás. „Potrebu revízie ukázali poznatky z praxe a porovnanie so systémami v iných členských krajinách,“ píše rezort v predbežnej informácii o príprave novej legislatívy.Je otázne, či Slovensko môže od spotrebnej dane z energií ďalej oslobodiť konečných spotrebiteľov, alebo nie. Zámer zmeniť legislatívu naznačuje, že daň niekoho zaťaží. Na to, či vláda rokuje s Bruselom o ďalšom predĺžení výnimky na spotrebné dane z elektriny, uhlia a zo zemného plynu pre zraniteľných odberateľov, sa denník Pravda pýtal ministerstva hospodárstva a ministerstva financií. „K detailom je nateraz predčasné sa vyjadrovať,“ odpovedal tlačový odbor ministerstva financií. Rezort hospodárstva nás odkázal späť na ministerstvo financií.Rezort financií zatiaľ informoval o zámere zmeniť legislatívu. Momentálne je k tomu ukončené pripomienkové konanie. K predbežnej informácii prišli tri zhodné pripomienky od dodávateľa plynu SPP a dvoch zamestnávateľských združení RÚZ a AZZZ za zachovanie oslobodenia od dane zo zemného plynu najmä pre prípady výroby elektriny a kombinovanej výroby elektriny a tepla. A tiež za plné oslobodenie od dane pre bioplyn, biometán a iné pokročilé plynné palivo vyrobené z obnoviteľných zdrojov energie nebiologického pôvodu bez ohľadu na jeho použitie.